"Vyzerá to nádejne. Postúpili sme zo skupiny do finále." Týmito slovami komentoval bývalý šéf českej Akadémie vied Jiří Drahoš fakt, že v sobotu postúpil u našich západných susedov do druhého kola prezidentských volieb. O dva týždne sa vo finálovom rozstrele stretne s úradujúcim českým prezidentom Milošom Zemanom.
A pre Drahoša nemusí byť druhé kolo ani zďaleka konečná stanica. Práve naopak, momentálne sa zdá, že karty sú rozdané v jeho prospech. Za Zemanom síce zaostal takmer na chlp presne o 12 percentuálnych bodov, čo v prepočte znamená zhruba 600-tisíc hlasov.
Hneď po tom, ako bolo jasné, že do druhého kola postupuje proti Zemanovi práve on, mu však podporu sľúbili všetci hlavní protikandidáti z poľa porazených - Pavel Fischer, Michal Horáček, Marek Hilšer aj Mirek Topolánek. Ti dohromady získali viac ako 32,5 percenta.
Aj keby teda čo len polovica ich voličov túto výzvu poslúchla a o dva týždne by svoj hlas hodila Drahošovi, znamenalo by to odchod Zemana z Pražského hradu a jeho návrat na vysočinský dôchodok.
Zeman a jeho kontroverzie
Ak by sme chceli nadviazať na Drahošovu športovú terminológiu, mohli by sme povedať, že Zeman nielen svoju kampaň, (hoci žiadnu oficiálne neviedol), ale aj päť rokov v prezidentskom úrade totálne prekoučoval.
Kontroverznými vyjadreniami, správaním nedôstojným najvyššieho úradu v štáte a konfliktmi s politickými oponentmi i médiami rozdelil spoločnosť tak, ako sa to ani zďaleka nepodarilo jeho predchodcom - Václavovi Havlovi, ba dokonca ani Václavovi Klausovi, ktorý by si so Zemanom mohol ruku podať, čo sa týka osobnej samoľúbosti a ješitnosti.
Všetko to zaklincoval odmietnutím svojej účasti na televíznych debatách s ostatnými protikandidátmi. Čiastočne možno kvôli nie príliš stopercentnému zdravotnému stavu, ale do istej miery aj kvôli absencii pokory a rešpektu voči iným kandidátom i voličom.
Karta sa obrátila
Isteže, niekto by mohol namietať, že pred piatimi rokmi získal Zeman v prvom kole niečo cez 24 percent a pred druhým Karlom Schwarzenbergom mal náskok ani nie jedno percento. A v druhom kole ho jasne deklasoval. Ibaže vtedy bola situácia presne opačná, než je dnes.
Zeman sa do veľkej politiky vrátil po niekoľkých rokoch ako dôchodca z vysočinskej chalupy. Na jeho hriechy z obdobia opozičnej zmluvy, keď si ako premiér a predseda sociálnej demokracie prakticky rozparceloval moc s vtedajším šéfom pravicovej opozície Václavom Klausom, väčšina voličov zabudla.
A Karel Schwarzenberg bol oveľa viac kritizovaný za celú pravicovú vládu Petra Nečasa, v ktorej ako šéf českej diplomacie zastupoval TOP 09.
Nový Andrej Kiska
Dnes je však Zeman tým, kto sa pred voličmi spovedá za päť rokov svojej politiky. A Jiří Drahoš oným nepopísaným listom papiera, ktorý môže Čechom splniť sen o slušnej hlave štátu.
Napokon, niekoľkokrát sme sa aj my na Slovensku presvedčili, že keď sa spoja voliči všetkých slabých a podceňovaných proti silnému, môžu ho poraziť. Tak, ako to pred štyrmi rokmi predviedol Andrej Kiska proti Robertovi Ficovi či naposledy vlani Ján Lunter proti Marianovi Kotlebovi.
A Jiŕí Drahoš má teraz nepochybne veľkú šancu, aby sa stal českým Andrejom Kiskom.