Prekvapenie, sklamanie, šok. Takéto slová najčastejšie zaznievali z úst zahraničných i domácich médií po zverejnení výsledkov sobotňajších parlamentných volieb v susednom Česku. V nich okrem očakávaného víťazstva hnutia ANO miliardára slovenského pôvodu zaujala najmä štvrtá pozícia euroskeptika a šíriteľa antiimigračných hesiel Tomia Okamuru, ako aj drvivý prepad dosiaľ vládnucej sociálnej demokracie čoskoro už expremiéra Bohuslava Sobotku.
Výsledky týchto volieb však mohli prekvapiť iba niekoho, kto v posledných týždňoch a mesiacoch vytrvalo ignoroval dianie a vývoj nielen v Česku, ale i v celej Európe. Strmý pád sociálnej demokracie sa vlastne ani nezačal v Európe. Vlani ho odštartoval svojim víťazstvom nad demokratkou Hillary Clintonovou dlho zavrhovaný Donald Trump. Veční optimisti, ktorí strkajú hlavu do piesku pred realitou, už vtedy prvýkrát zdesene kričali v šoku nad výsledkami volieb.
Nasledovali prezidentské voľby vo Francúzsku a Rakúsku, kde síce ani v jednom prípade nezvíťazil kandidát radikálnej pravice. Obe voľby však poznačil fakt, že sa ultranacionalisti vôbec prebojovali do finále, a takisto to, že kandidáti ľavice úplne pohoreli. Sociálna demokracia zaznamenala rekordné prepady aj v nedávnych parlamentných voľbách v Nemecku a Rakúsku. Tam slávili veľké zisky antisystémoví pravicoví radikáli z Alternatívy pre Nemecko a Slobodnej strany Rakúska.
Keď sa z hľadiska tohto vývoja pozrieme na voľby v Česku, ich výsledok presne zapadá do celoeurópskych nálad ľudí sklamaných zo štandardných strán, najmä sociálnej demokracie. Tá jednoducho nedokázala nájsť správny recept na to, ako vypočuť hlasy voličov znepokojených najmä bezpečnostnou situáciou po nedávnej migračnej kríze. Zároveň si vytrvalo a tvrdohlavo išla svoju politiku pretláčania bruselských názorov, s ktorými očividne nesúhlasí väčšina českých voličov.
Zdá sa, ze u našich západných susedov najlepšie vypočul obavy ľudí práve Andrej Babiš. Nebude to mať ľahké. Držme mu palce, aby Česko dokázal kormidlovať tak politicky, ako aj ekonomicky. Stále je to totiž krajina, ktorá je nám aj 25 rokov po rozvode najbližšia. A držme palce aj lídrom Európskej únie, nech sa im podari nájsť také nové smerovanie, aby pri budúcich voľbách nevyhral Tomio Okamura či Marian Kotleba.