Straty v súvahách popredných svetových centrálnych bánk sa stávajú čoraz väčšou starosťou vlád, centrálnych bankárov a finančných trhov.
Ide o neblahé dedičstvo obrovského množstva štátnych dlhopisov, ktoré boli v minulom desaťročí nadobudnuté v rámci kvantitatívneho uvoľňovania v snahe zvýšiť infláciu. Niektoré z týchto nákupov boli chybou a aj tak sa mali ukončiť oveľa skôr vzhľadom na signály, že inflácia sa opäť zvyšuje, a to už dávno pred inváziou na Ukrajinu.
Najmä v Európe musia centrálne banky ukázať, že chápu všetky dôsledky zložitých otázok súvisiacich s ich bilanciami. Inak by to mohlo podkopať dôveru verejnosti v euro, najmä v Nemecku, ktoré je najväčším členom eurozóny.
Diskusia o súvahách centrálnych bánk sa môže zdať technická. Centrálne banky predsa nemôžu skončiť svoju činnosť – tlačia peniaze. Pre centrálne banky v eurozóne je však otázka, ako straty vznikli a kto ich zaplatí, politicky citlivá.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.