Z roka na rok sa začínajú Vianoce o niečo skôr. Ako človek z marketingu a nákupu médií na tom mám určitý podiel viny aj ja, ale nepáči sa mi to.
Koledy Jingle Bells sú už v novembri na námestí, vianočné first moment cestovných kancelárií na bilbordoch. Mám si niečo dopriať dvakrát viac alebo si mám darovať notebook za skvelú cenu, aj keď jeden už mám? Neviem sa dočkať Vianoc, tak rozbaľujem darčeky, ale zas ich balím, veď čo potom bude pod stromčekom... Už teraz sa mi z roka na rok počet darčekov pod stromčekom začína dramaticky meniť. Ja ich mám čoraz menej, zato náš pes ich má čoraz viac. Ja chcem radšej svoju tašku alebo aspoň nech Padá sniežik padá (pôvodne Krista Bendová).
Počas minulej lyžovačky v Jasnej som nevedel jasne vysvetliť priateľovi z Ameriky, ako je možné, že na lyžiarskom svahu je reklama na pivo so sloganom to najlepšie na snehu a pri vleku ho aj predávajú. Pre neho to bola silná káva a tvrdil, že sme si týmto zničili tradičné čaro Vianoc. Nemá nám čo vyčítať -- dnešná podoba postavy Santa Clausa v Amerike (ale už aj v Európe, ako ju vnímame z reklamy na kolový nápoj s nákladnými autami, ktoré prichádzajú do mesta) siaha k prelomu rokov 1930/1931 a bola výsledkom reklamnej kampane.
Moja predstava ideálnych Vianoc pochádza paradoxne z hodín nenávidenej ruštiny. Zasnežená krajina, treskúca zima, trojzáprah a cinkanie zvončekov. Nikde nič, len plápolajúci oheň v kozube. Pod jedličkou jabĺčka či koník z dreva, hrubý sveter a baranica ako darčeky, clivá pieseň podfarbená balalajkou a spoločná hostina v kruhu tých najbližších. To sú Vianoce pre mňa -- a hlavne, sú až v januári.
Teraz robím vianočné kampane.
Richard Fekete, autor je marketingový konzultant v oblasti médií a strategického plánovania