Zdá sa, že vedci zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v kalifornskom San Diegu objavili oboje zároveň.
O myšiach a ľuďoch
To, že nižší príjem kalórií vedie k výraznému predĺženiu života, vedeli biológovia prinajmenšom už od tridsiatych rokov minulého storočia. Ibaže to, čo v laboratóriách spoľahlivo fungovalo na myšiach a ďalších jednoduchších pokusných tvoroch, u človeka už tak presvedčivý efekt nemalo. Hoci obmedzením príjmu potravy nič nepokazíte, mnohých amatérskych experimentátorov praktické výsledky pokusov na sebe samých sklamali. Pravda, ak je možné sklamaním nazvať skutočnosť, že sa na smrteľnej posteli ocitli v približne rovnakom veku ako väčšina ostatných ľudí. Fundovanejší odborníci dlho tušili, že v hre sú i ďalšie faktory, predovšetkým genetické. Zdá sa, že ich mechanizmus bol konečne odhalený. "Viac než sedem desaťročí sme nevedeli, ako obmedzenie príjmu kalórií pôsobí na dĺžku života," konštatuje molekulárny biológ Andrew Dillin zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie, jeden z autorov štúdie na túto tému, ktorá vyšla v májovom čísle prestížneho vedeckého časopisu Nature. "Teraz už konečne poznáme program fungujúci na molekulárnej úrovni, ktorého činnosť spôsobuje predĺženie života pri skromnej strave."
Hľadanie elixíru mladosti
Prostriedky, ako predĺžiť život, hľadajú ľudia oddávna - už alchymisti sa vo svojich laboratóriách usilovali o výrobu prípravkov, ktoré by zaistili večnú mladosť. S rozvojom biológie v priebehu dvadsiateho storočia sa nádeje na predĺženie života postupne vkladali do vitamínov, hormónov a ďalších látok regulujúcich chod organizmu. Hoci vždy išlo o významné objavy, ktoré pomohli i medicíne, priamy vplyv na proces starnutia či na choroby spojené s vyšším vekom sa nepreukázal.
Novú nádej znamenal objav mechanizmu pôsobenia DNA a jej úlohy ako nosiča genetickej informácie. Logicky sa núkala myšlienka, že v jej dvojitej skrutkovici je zakódovaný aj príkaz, ktorý odštartuje prejavy starnutia. A skutočne sa pri výskume nižších organizmov zakrátko preukázalo, že dlhovekosť je geneticky zakotvená. Pokusy viedli k zisteniu, že za starnutie buniek môžu procesy okysličovania (presnejšie poškodzovania takzvanými voľnými radikálmi) a že niektoré gény riadia mechanizmy obrany proti týmto vplyvom.
Dnes odborníci predpokladajú, že v budúcnosti by sa ľudia mohli dožívať až 150 rokov - okrem iného aj vďaka pokrokom v genetike a poznaniu ľudského genómu. Čoraz viac sa však ukazuje, že proces starnutia a mechanizmy, ktoré ho riadia, sú veľmi komplikované. Zdravý životný štýl ešte nikomu neuškodil - ale Winston Churchill fajčil ako lokomotíva, pravidelne pil alkohol a s pohybom to tiež nijako nepreháňal.
Červy prinášajú nádej
Už dlhší čas vieme, že obmedzený príjem kalórií smeruje k predĺženiu života až o 40 percent - bohužiaľ, zatiaľ iba pri laboratórnych myšiach. Keby sme vedeli, že pri vhodnej diéte sa dožijeme v plnej aktivite priemerne okolo sto rokov, určite by to bolo väčšou motiváciou na dodržiavanie zásad zdravej výživy. Vedci z Laboratória molekulárnej a bunkovej biológie Salkovho inštitútu pri pokusoch na hlíste Caenorhabditis elegans zistili, že vplyv príjmu kalórií na dĺžku života priamo ovládajú niektoré gény a sú sprostredkované dráhami podobnými tým, ktorými na organizmus pôsobia látky ako inzulín.
Pri hlíste ide konkrétne o bielkovinu označovanú ako DAF-16. Spolu s ďalšou látkou nazývanou SMK-1 spúšťa činnosť génov, vďaka ktorým zníženie príjmu potravy spôsobí predĺženie života. Konkrétne ide o gény pomenované pha-4 a sir-2. Výskum tiež ukázal, že tieto gény možno v organizme červa vyradiť alebo, naopak, "zapnúť" najmenej tromi rôznymi spôsobmi. V ľudskom organizme jestvujú podobné gény. Všetky patria do skupiny označovanej ako Faxa a všetky zohrávajú významnú úlohu vo vývoji organizmu. Regulujú hormón glukagón vytvárajúci sa v žľaze, ktorý má vplyv na koncentráciu krvného cukru a na vyváženosť energetickej bilancie ľudského metabolizmu.
Vedci preto nevylučujú, že aj u ľudí môže až šesťdesiatpercentné zníženie príjmu potravín mať za určitých okolností významný efekt na dĺžku aktívneho života. Aj v tomto prípade je však nutné, aby diéta obsahovala potrebné množstvo vitamínov, minerálov a ďalších látok potrebných na fungovanie organizmu. Nepochybne sa takýmto prístupom k stravovaniu nedá nič pokaziť.
"Potenciál znižovania príjmu kalórií ako metódy smerujúcej k predĺženiu života je veľký," myslí si profesor Andrew Dillin. "Zatiaľ však nevieme, či sa prejaví za všetkých okolností. Genetické metódy výskumu by raz mohli viesť k tomu, že budeme môcť zaistiť, aby zdravá strava skutočne smerovala k dlhému životu."