Štvrťstoročie delí našich severných susedov od chvíle, keď generál Wojciech Jaruzelski vyhlásil v krajine zmietanej štrajkami, zlou ekonomickou situáciou a čoraz silnejším hnutím Solidarita výnimočný stav. Aj keď ho v marci tohto roku Inštitút národnej pamäti obvinil z komunistických zločinov, Jaruzelski sa dodnes tvári ako záchranca Poľska.
Štrajky a vzbury
Už v roku 1980 bol poľský komunistický režim chytený vo vlastnej ekonomickej a politickej pasci. Hospodárska situácia bola dramatická aj na pomery Rady vzájomnej hospodárskej pomoci -- ekonomickom združení socialistických krajín. Niektoré súkromné transakcie -- kúpa auta alebo bytu -- sa začali prevádzať v dolároch, práce na ekonomickej reforme prešľapovali na mieste a bola tu Solidarita -- mohutné nezávislé odborové združenie, ktoré sa domáhalo spoločenskej kontroly nad hospodárskym životom.
Napätá situácia pokračovala aj celý nasledujúci rok. Čím ďalej tým viac ľudí si uvedomovalo, že v Poľsku stoja proti sebe dve veľké sily. Na jednej strane stáli komunisti a ich Poľská zjednotená robotnícka strana (PZPR) a celý štátny aparát, na druhej strane Solidarita a s ňou späté organizácie a tiež cirkev. V takmer neustávajúcich rokovaniach vlády so Solidaritou dochádzalo ku kompromisom len s najvyšším úsilím a aj to len v druho- a treťoradých otázkach.
Ku koncu roka 1981 prepukali v celej krajine v továrňach a na vysokých školách štrajky. V Kamieńsku došlo začiatkom novembra aj k vzbure väzňov, ktorá musela byť krvavo potlačená. A vnútri straníckych orgánov sa šírili povesti o zoznamoch budúcich odsúdených, ktoré pripravuje Solidarita.
Hrubá sila
Nervozita v strane a v štátnom aparáte stúpala. Zasadnutie Ústredného výboru PZPR prijalo v dňoch 27. -- 28. novembra uznesenie, v ktorom sa hovorilo o "bezprostrednom ohrození štátnej existencie". 2. decembra uskutočnili špeciálne jednotky ministerstva vnútra okázalú akciu, pri ktorej použili výsadky z helikoptér, aby rozbili štrajk študentov Vysokej dôstojníckej školy požiarnictva. Bol to signál, že moc sa uchýlila k hrubej sile.
Vláda sa rozhodla ihneď nariadiť stav pohotovosti, stálu službu, spojenie a hliadkovanie pre represívne zložky a ochranu štátnych a straníckych budov. Spojenci z varšavského paktu sa pripravovali na to, čo sa malo v Poľsku stať -- veliteľ vojsk Varšavskej zmluvy maršal Kulikov už niekoľko dní predtým navštevoval jeden štát za druhým. A vedenie PZPR si bolo vedomé, že strana už nie je mobilizujúcou silou.
Dodnes je otázkou, či bol nadchádzajúci výnimočný stav dôsledkom obavy z chystanej demonštrácie, ktorá sa mala konať na výročie gdanského masakru 17. decembra alebo dôsledkom schôdzky poľského primasa kardinála Glempa s vodcom Solidarity Wałęsom, ktorá sa konala 5. decembra. Isté je len jedno -- v noci z 12. na 13. decembra sa stretli členovia štátnej rady, aby schválili dekréty o výnimočnom stave. Vojnový stav, ako ho nazval predseda vlády Jaruzelski, však trval už niekoľko hodín.
Vojnový stav
Zďaleka nešlo len o zákaz vychádzania. Demokratické zoskupenia (vrátane najsilnejšej Solidarity) boli zakázané a ich vodcovia zatknutí. V dôsledku stanného práva zomrelo násilnou smrťou viac ako 90 ľudí. Konali sa previerky, ktoré mali odhaliť postoj novinárov a učiteľov k režimu. Bola zavedená ostrejšia cenzúra a obmedzené občianske práva. Výnimočný stav mal aj niekoľko ekonomických dôsledkov. Bane prešli pod vojenskú kontrolu, bol zavedený šesťdňový pracovný týždeň. Pod názvom reforma boli zvýšené ceny, čoho dôsledkom bolo, že reálna mzda klesla o 20 percent. Situácia trvala viac ako poldruhého roka -- do 22. júla 1983.
Jaruzelski sa snažil aspoň navonok pôsobiť ako záchranca Poľska pred občianskou vojnou a naznačoval, že bez neho by sa krajina pravdepodobne stala terčom "internacionálnej pomoci" podobne ako v roku 1968 Československo. Ale aj jeho pôsobenie po roku 1983 dokazovalo, že sa generál snažil len o uchovanie komunistickej moci.
Ani výnimočný stav -- toto brachiálne porušenie práva (ako deklarovala parlamentná komisia zriadená v roku 1989) -- nedokázalo zastaviť postupnú dezintegráciu komunistického režimu v Poľsku.