Člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Predseda porevolučnej Slovenskej národnej rady. Primátor druhého najväčšieho slovenského mesta nielen v starom režime, ale aj po spoločensko-politických zmenách v roku 1989. Šéf jedného z troch krajských národných výborov na Slovensku. Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky, ktorého si zvolili sami občania, v máji 1999. Aj to boli funkcie, ktoré počas svojho vyše 40-ročného profesionálneho života zastával Rudolf Schuster.
Na rozdiel od viacerých iných prednovembrových kádrov sa dokázal úspešne etablovať vo verejnom živote aj po roku 1989. On sám by nič na ére z komunizmu z vlastných krokov nemenil, kritici mu však toto obdobie jeho života neprestali pripomínať.
Nič to však nemení na základnej otázke: Ako sa podarilo Rudolfovi Schusterovi uspieť v obidvoch režimoch? "Bol predovšetkým obratný politik, ktorý po novembri ´89 veľmi dobre zúročil skúsenosti z minulého režimu," hovorí politológ Miroslav Kusý. V starom režime sa veľmi nevystrkoval dopredu a nezašpinil si ruky napríklad iniciatívami proti chartistom. "Vždy súhlasil, nikdy sa však aktívne nekompromitoval," vysvetľuje Kusý. Aj preto sa mu podarilo niečo priam nevídané: krátko po novembri 1989 dokázal bývalý člen ÚV KSS poraziť v súboji o kreslo šéfa Slovenskej národnej rady jedného z revolučných lídrov a prominenta Verejnosti proti násiliu, Jána Budaja. "Nebol síce ideálny, ale mal za sebou stranícke aj voličské zázemie. Bol bezkonfliktný a nezaťažený škrupuľami," charakterizuje Schustera politológ Kusý.
Po sedemmesačnom pôsobení na poste šéfa ponovembrovej Slovenskej národnej rady sa Rudolf Schuster načas vytratil z vysokej politiky -- pôsobil ako veľvyslanec v Kanade a neskôr na ministerstve zahraničných vecí. Po návrate z krajiny javorového listu sa úspešne uchádzal o funkciu primátora Košíc. Jeho lokálne aktivity mimoriadne medializovala TV Markíza, čo určite napomohlo aj úspech Strane občianskeho porozumenia, ktorú spoluzakladal aj Schuster. Po parlamentných voľbách v roku 1998 vytvára SOP vládnu koalíciu s SDK, SMK a SDĽ. Na základe koaličnej dohody sa Schuster stal spoločným vládnym kandidátom na prezidenta, v priamych voľbách v roku 1999 úspešne obstál v súboji s expremiérom Vladimírom Mečiarom.
"Robil vždy len to, čo v danej chvíli pomáhalo jeho prestíži," dodáva Kusý. Schusterovo pôsobenie vo vysokej politike však podľa neho nezanechá stopy v našich dejinách. Zmienka o ňom sa skončí tým, že bol druhým prezidentom. "Nebude však v porovnaní s ostatnými v tomto smere výnimkou. Žiaľ, zatiaľ ani jeden z našich prezidentov neprekročil tento priemer," uzatvára Kusý.
StoryEditor