Rok 2007 už navždy zostane rokom Simpsonovcov. 20. výročie vzniku, odvysielanie 400. epizódy, celovečerný film -- Homer a spol., boli všade a teraz sa to v troška menšom meradle rozbieha ešte raz. Nielenže film vychádza na DVD, aby sa ocitol pod možno miliónmi vianočných stromčekov kdekoľvek vo svete, ale na trh prichádza aj dlho očakávaná videohra nazvaná prozaicky -- The Simpsons Game a v Čechách a na Slovensku by sa do Štedrého dňa mohol na pultoch objaviť aj prvý simpsonovský komiks. Nevedno ešte, či budú sviatky biele, ale takmer iste budú žlté. Ono sa to dalo čakať, marketingoví manažéri a majitelia simpsonovských práv zo stanice Fox vždy vedeli zo Simpsonovcov vytrieskať aj ten posledný cent. A to bol veľký problém, predovšetkým vo vzťahu k videohrám. Simpsonovské hry totiž, až na jednu -- dve výnimky, vždy predstavovali herný suterén. Áno, pýšili sa oficiálnou licenciou, ale všetko ostatné bolo zle. Zle navrhnuté, zle hrateľné, so zlou grafikou, jednoducho hanba. V The Simpsons Game sa však stalo čosi, čo čakal už málo kto. Tá hra je totiž dobrá, poctivá, simpsonovská nielen podľa mena, ale ja poetikou. Parodujú sa v nej všetky možné herné štýly, a čo je najhlavnejšie, na jej výrobe sa priamo podieľali aj tvorcovia podpísaní pod seriálom a filmom, takže je plná nielen skvelých dialógov a hlášok, ale aj odkazov na samotný simpsonovský kult. Na svoje si teda prídu predovšetkým ortodoxní simpsonovskí fanúšikovia. A keďže táto skupina je ochotná za žlťákov v akejkoľvek podobe platiť nemalé sumy, na trh prichádza nielen hra, ale aj špeciálna žltá simpsonovská zberateľská edícia konzoly PSP, ktorá by sa podľa Brlohu by sa mala predávať aj u nás. A to je na tom najzaujímavejšie -- znamená to totiž, že takí ľudia už žijú aj u nás. Nie zlé na krajinu, kde pre dvadsiatimi rokmi predstavoval popkultúrny vrchol Winettou.
Autor je teoretik popkultúry
StoryEditor