Na Volodomyrskej ulici, ďaleko od rušného centra Užhorodu, kde rastú ako huby po daždi luxusné byty pre ťažkých ukrajinských milionárov, stojí už niekoľko rokov nenápadný kostolík s poschodovým domom v tesnom susedstve, v ktorom je miestne katechetické centrum. Kostolík a centrum postavili miestni kňazi s výdatnou pomocou slovenských mníšok z rádu Kongregácio Jezu.
Rádové sestry všade vo svete ľudovo nazývajú Anglické panny. V minulosti pomáhali vychovávať šľachtické dievčatá v Anglicku, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pomáhajú všade, kde sa pomôcť dá.
Dve cesty
Na prvé zazvonenie vykukla z dverí príbytku mníšok ospalá tvár mladého muža. Ukrajinec Andrej, vyštudovaný ekonóm, ktorý plynule rozpráva po slovensky, je "iba" dobrá duša katechetického centra a medzi Anglické panny nepatrí, hovorí mi neskoršie sestra Kristína -- jedna zo štyroch mníšok, ktoré pôsobia v tomto centre na okraji Užhorodu.
Kristína je Ukrajinka so slovenskými koreňmi. Hovorí, že jej dedo bol Slovák, doma však po slovensky veľmi nerozprávali, a tak si reč svojich predkov osvojila až na Slovensku, kde pôsobila ako mníška a pri tom stačila aj vyštudovať teológiu a etiku. Na rodnú Ukrajinu sa vrátila po ôsmich rokoch. Piaty rok pracuje v centre so slovenskými a s ukrajinskými Anglickými pannami.
Spoločne s Kristínou ideme do sociálneho centra oproti ich domu. "Otvorili sme ho iba v júli v tomto roku," oznamuje mi mníška pri bráničke bielej budovy. "Je tam ešte neporiadok, ale už aj prví obyvatelia."
Sociálne centrum slúži predovšetkým sirotám z detských domovov z Veľkého Berezného. Do tamojších domovov putujú deti z celej Zakarpatskej Rusi, ešte donedávna existovala pre väčšinu z nich iba jediná cesta von... na ulicu.
Sociálne centrum slovenských mníšok teraz môže aspoň časť ukrajinských sirôt na obmedzené obdobie prichýliť pod svoju strechu.
Bez budúcnosti
Po novučičkých schodoch vystupujeme na prvé poschodie. Všetko tu ešte vonia maltou a novotou. Čiernovlasá Nataša si v malej kuchynke, ktorá je súčasťou skromných izbičiek, pripravuje na plynovom variči večeru. Nataša je jedno z mnohých detí, ktoré prichýlilo sociálne centrum. Dočasný azyl našiel v centre aj jej brat Peter. Obaja súrodenci vôbec netušia, kto boli ich rodičia, kde sa stratili a prečo sa obaja ocitli v domove. Vedia len to, že keby nebolo tohto sociálneho centra slovenských mníšok, nemali by možno žiadnu budúcnosť. Nataša by zrejme skončila niekde na ulici ako prostitútka, jej brat ako pašerák benzínu, cigariet a pálenky.
Obaja by sa túlali po meste, jedli odpadky a spávali v kanáloch. Ako desiatky ostatných detí v Užhorode, ktoré stále nemajú kde schýliť hlavu. "V centre môžu byť deti dva roky," upozorňuje sestra Kristína. Za ten čas by si mali nájsť nové prístrešie, prípadne dokončiť vzdelanie a postaviť sa na vlastné nohy. A, samozrejme, uvoľniť miesto pre iné deti z domovov.
Dobrodružná dobrovoľníčka
Henrieta je mladá žena, ktorá nedávno prišla do Katechetického centra v Užhorode pomáhať mníškam zo Slovenska a ukrajinským sirotám. Stretli sme ju na chodbe s ruksakom na pleci, práve sa vrátila z krátkej dovolenky.
"Vyskúšala som už všeličo, pomáhať mladým ľuďom vrátiť sa do života ma však naozaj láka," dušuje sa mladá žena. Sestra Kristína sa zhovievavo usmieva. "Henrieta je tak trocha dobrodružná povaha, ale uvidíme, čo sa v nej skrýva."
Anglické panny pomoc mladej Slovenky privítali. Veď v katechetickom dome sú len štyri rádové sestry a Andrej, ktorý má aj "civilné" zamestnanie. A pokiaľ sestrám pamäť siaha, nikdy ich nebolo viac ako štyri. Pritom roboty je ako na kostole. Učiť deti katechizmus na 21. slovenskej základnej škole v Užhorode, starať sa o chod sirotinca, variť pre deti z ulice a pre seba, písať projekty a prosiť ukrajinské úrady o pečiatky. Navyše dve sestry ešte študujú, každá ochotná ruka sa preto zíde.
Kristína vzdychá. Tie pečiatky jej naozaj dajú zabrať. Bez nich by sociálne centrum zaniklo skôr, ako by stihli otvoriť. "U nás je všetko zdĺhavé. O všetko musíme doslova žobrať."
Deti ulice
V 120-tisícovom Užhorode skončilo na ulici približne 200 detí. Ich rodičia sa už dávnejšie upili k smrti alebo sa rozišli a svojich potomkoch ponechali napospas ulici. Deti sú celkom malé, ale aj odrastenejšie. Cez deň sa túlajú neďaleko centra, žobrú, kradnú alebo prostituujú -- len aby prežili.
Z času na čas zvyknú zabúchať aj na dvere slovenského katechetického domu, vypýtajú si trocha jedla a na noc sa stratia v mestských brlohoch alebo kanáloch. Ukrajinská vláda sa údajne snaží o tieto deti ulice postarať: údajne však niet dostatok peňazí, ekonomická situácia je zlá -- a tak sa pre istotu nestará vôbec.
Kristína si myslí, že nie je ochota. "Ak by chceli, peniaze sa nájdu." Slovenské Anglické panny, bohužiaľ, prostriedky na obživu týchto detí nemajú, jedlo im dávajú zo svojho. "Všetko, čo sme vybudovali, dokázali sme iba preto, že píšeme projekty a nevzdávame sa," poznamenala Kristína.
Našťastie, deti z užhorodských ulíc sú vynaliezavé. Vedia, že v ich meste momentálne pôsobí niekoľko cirkví, ktoré poskytujú v rámci svojich možností charitu. Ak nenájdu pomoc pri dverách jedného kostola, zaklopú na druhé dvere. Vedia si v núdzi pomôcť.
Večer s pannami
Prvé Anglické panny prišli zo Slovenska na Ukrajinu niekedy pred sedemnástimi rokmi. Sestra Kristína hovorí, že sa chceli presvedčiť na vlastnej koži, ako to tu vyzerá. V tom čase sa v krajine znova otvárali kostoly, duchovní sa vracali z mnohoročného vyhnanstva na Sibíri, začali sa konať prvé bohoslužby v obnovených kostoloch. O rok neskoršie prišli ďalšie dve a spoločne s kňazmi začali budovať svoj dom, vyučovali náboženstvo, učili slovenské deti ich rodnej reči a pomáhali všade, kde sa pomôcť dalo.
"Vtedy tu bol jeden kňaz na trinásť farností, ktoré sa rozprestierali na dĺžke približne 300 kilometrov," spomínajú na začiatky.
Večer sa vrátili aj dve Anglické panny zo Slovenska. Doma mali akúsi prácu. Všetci sedíme v hosťovskej izbe. Andrej, dobrá duša užhorodských panien, urobil čiernu kávu. Za oknami pomaly tíchne pracovný ruch. Sestričky hovoria, že chceli pri centre postaviť ešte kostol a niektoré zariadenia pre deti. Pozemky okolo však kúpili podnikatelia a stavajú pre najväčších boháčov v Užhorode prepychové domy a byty.
Jeden štvorcový meter sa tu bude predávať za tisíc dolárov. Aj keď si podobnú sumu obyčajný Ukrajinec nevie ani predstaviť, mesto je už dávnejšie, podobne ako celá Ukrajina, rozdelené na naozaj ťažkých milionárov a biednych žobrákov.
Anglické panny zo Slovenska sa snažia tieto priepastné rozdiely vyrovnávať. V pravidlách rádu majú predpísané "učiť všetky skutky lásky dostupné ženám". Obyčajne však idú až nad rámec predpísaného.
JOŽO T. SCHÖN
StoryEditor