Panelové domy, ktoré sa u nás stavali v druhej polovici minulého storočia, majú životnosť už len niekoľko desaťročí. Aby ich nebolo treba zbúrať, bude treba stámiliardové investície. "Ministerstvo podľa interných zistení prepočítalo dlh na zanedbanom bytovom fonde na úroveň niekde okolo 400 miliárd korún," povedal hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský.
Dosluhujú
Dnes sa životnosť panelových domov odhaduje na 80 rokov. Tá sa môže úpravami zvýšiť, klimatickým pôsobením však treba mnohým neudržiavaným domom zo životnosti odrátať približne 15 rokov. Prvé paneláky tak môžu doslúžiť už v nasledujúcej dekáde.
Neznamená to však, že by sa po lehote svojej životnosti mali zrútiť. "V prípade nosných konštrukcií sa ukazuje, že ich životnosť môže byť podstatne dlhšia," hovorí František Hájek, docent zo Stavebnej Fakulty STU. Medzi najčastejšie poruchy patrí zatekanie do stykov a priesaky cez panelovú hmotu, trhliny v obvodových stenách a korózia kovových súčastí budov. Už dávno dožili strechy, ktoré bolo treba už viackrát opravovať. Na dôchodku sú už bytové jadrá a rozvody, okná aj iné pôvodné zariadenia bytov.
Podľa Zuzany Sternovej z Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb však treba obnovovať nielen stavebné konštrukcie, ale aj technické zariadenie budov - obmedzenú životnosť majú rozvody, elektroinštalácia. Tá bola budovaná hlavne z hliníka, a nie z bezpečnejšej, ale drahšej medi. "Obnova by sa mala vykonávať najneskôr po 40 rokoch. To nesúvisí s používateľskou bezpečnosťou, ale s úrovňou požiadaviek a zmenou kvality stavebných materiálov, ktoré časom morálne zostarli," hovorí Sternová.
Stovky miliárd
Už dnes je jasné, že komplexná obnova sídlisk bude stáť stovky miliárd korún. Panelákové byty majú rôzny počet okien, podlažnosť aj vonkajší obvod. Podľa VVÚPS-NOVA sa však dá počítať s priemernými nákladmi 500- až 700-tisíc korún v dnešných cenách na jeden byt za kompletnú obnovu, vrátane výmeny výťahov. "Samozrejme, čím skôr sa začne s obnovou, tým bude menej stáť," dodáva Sternová.
Tieto peniaze by však nemali zaplatiť výhradne obyvatelia bytov. "V podpore bytovej politiky sa, samozrejme, počíta aj s obnovou bytového fondu. Jedným z dôležitých nástrojov sú priame nenávratné dotácie štátu. Na rok 2007 je na tento účel vyčlenených tristo miliónov korún," vraví Bátovský. Ďalšou možnosťou sú výhodné pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania a štátne záruky na bankové úvery. Je možné, že do budúcnosti pomôže aj Európska únia.
Pomôže zateplenie
Komplexnou obnovou panelových domov sa dnes na Slovensku ešte nezaoberá veľa firiem, ich boom možno očakávať v nasledujúcich desaťročiach. Najúčinnejším opatrením, ktoré sa dá urobiť dnes, je prídavná tepelná izolácia. Keďže jej základnou funkciou je tepelná ochrana a úspora nákladov za kúrenie, je u nás hovorovo nazývaná zateplenie. "Okrem iného zmierňuje napätosť konštrukcie, a tým i stykov panelov. Navyše chráni povrchy panelov pred priamymi účinkami klimatických vplyvov," vysvetľuje Hájek.
Napriek možnostiam obnovy však v odborných kruhoch nikto nepochybuje, že dôjde k určitému búraniu panelákov. "Predpoklad je, že 30 percent týchto budov prestane do roku 2050 slúžiť a na pozemkoch sa postavia nové budovy. Súvisí to s celkovým vývojom spoločnosti," dodala Sternová.
Životnosť častí panelákov
Okná 30 - 40 rokov
Bytové jadrá 30 - 40 rokov
Elektroinštalácie 30 rokov
Rozvody plynu 30 - 40 rokov
Hydroizolácia 15 rokov
Priemerné náklady na jeden byt
Zateplenie 90-tisíc korún
Okná 90-tisíc korún
Vykurovací systém 30-tisíc korún
Elektroinštalácia 30-tisíc korún
Inštalačné jadro 75-tisíc korún
Bytové jadro 75-tisíc korún
Najčastejšie poruchy
- zatekanie stykov panelov,
- priesaky cez hmotu panelov,
- trhliny v paneloch,
- korózia výstuže s poruchami betónu,
- trhliny na lodžiách, výťahových šachtách a schodiskách,
- korózia zábradlí balkónov, lodžií.
Oslávili päťdesiatku
Na Slovensku je dnes vyše 600-tisíc bytov v panelových domoch postavených hlavne za socializmu, čo tvorí asi tretinu bytového fondu u nás. Prvý panelový dom postavili u nás v roku 1955, na Kmeťovom námestí v Bratislave. "Počas nasledujúcich rokov sa systém panelových budov dostal do veľkých rozmerov a podôb. Predstavoval totiž až 90 percent z celkového počtu bytov postavených do roku 1990," hovorí profesor Slovenskej technickej univerzity Jozef Oláh.
Mnohé z nich sú v horšom stave, ako by mali byť. Ako upozorňujú odborníci, v minulosti sa mnohokrát či už pre nedostatok peňazí alebo z nedbalosti správcov zabúdalo na nutnú pravidelnú údržbu a odďaľovali sa opravy, čo len zvyšuje poruchovosť. Zabrať panelákom dávajú aj samotní obyvatelia - napríklad pri vytopení suseda susedom je väčšia pravdepodobnosť korózie železobetónových konštrukcií domu.
Potenciál už zavetrili aj finančné inštitúcie. Viaceré z nich pripravili produkty šité na mieru spoločenstvám vlastníkov bytov a správcovským spoločnostiam, ide napríklad o úvery na zatepľovanie, nové kotolne, strechy, výťahy a podobne. Ručí sa investíciou a banky sú ochotné preplatiť aj sto percent. "Úrok je od 5,5 percenta ročne, závisí to od aktuálnych podmienok na finančnom trhu a od výšky poskytnutého úveru," povedala hovorkyňa Tatra banky Tereza Copláková.
Limitujúcim môže byť aj morálne zastaranie panelákov. Vzhľadom na novodobé požiadavky na štandard bývania panelákové byty často nevyhovujú. Panelové domy sú špecifické v tom, že väčšina deliacich stien je zároveň nosnými stenami. Takže zmena tvaru jednotlivých miestností, prípadne dispozičná prestavba bytu často neprichádza do úvahy.