Predčasné ukončenie nájomnej zmluvy
Pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy s právom kúpy najatej veci bez úmyselného zavinenia daňovníkom (dopravná nehoda) je možné upraviť základ dane?
-- S účinnosťou od 29. 8. 2002 bolo zmenené ust. zákona o daniach z príjmu (§ 24 ods. 4 písm. c)) tak, že daňovník nie je povinný pri predčasnom ukončení nájomnej zmluvy s právom kúpy najatej veci (finančný leasing) upraviť základ dane len v tom prípade, ak nedodržanie podmienok nájomnej zmluvy nastalo bez úmyselného zavinenia daňovníkom (napr. pri dopravných nehodách). Vzhľadom na skutočnosť, že polícia zvyčajne neskúma úmysel (hlavne pri dopravných nehodách), ale len zavinenie alebo nezavinenie, bude daňovník povinný túto skutočnosť dokladovať a obhájiť voči správcovi dane.
Výdavky na úhradu
Ako mám chápať pojem výdavky na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov?
-- Za výdavky, na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov, je potrebné považovať:
f) koncesionárske poplatky -- povinnosť ich platenia vyplýva zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
g) povinný prídel do sociálneho fondu -- sociálny fond je tvorený podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, pričom za daňový výdavok sa považuje len povinný prídel podľa § 3 a § 4 ods. 1 vo výške 0,6 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov zúčtovaných v bežnom roku (resp. vo výške najviac 1 %, ak sa predchádzajúci rok boli splnené podmienky podľa Ustanovenia zákona o sociálnom fonde),
h) príspevky platené zamestnávateľom za svojich zamestnancov na zákonné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú zamestnancovi pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania platené podľa § 195 Zákonníka práce od 1. 1. 2002 (resp. podľa § 205d Zákonníka práce do 31. 12. 2001) a následne § 44a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001 Z. z. platného od 1. 1. 2002,
i) platené príspevky organizáciám kolektívnej správy autorských práv podľa § 21 ods. 7 a 8 Autorského zákona č. 383/1998 Z. z. (tzv. príspevky za porušovanie práv autorov z nelegálneho rozmnožovania autorských diel),
j) odmena exekútora platená podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) atď., tieto výdavky u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sú zahrnované do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli zaúčtované (nevzťahuje sa na ne podmienka zaplatenia).
Spôsobená škoda a daňový výdavok
Daňovník zapríčiní haváriu, ktorej dôsledkom je totálna škoda na osobnom automobile, ktorý nebol havarijne poistený. Zostatková cena tohto osobného automobilu je 320 000 Sk, pričom nebol poistený. Je táto škoda vo výške zostatkovej ceny uznaným daňovým výdavkom podľa ods. 2 písm. c) ZDP?
-- V zmysle § 24 ods. 2 písm. c) ZDP bol novelou zákona č. 473/2002 Z. z. s účinnosťou od 29. 8. 2002 vypustený dôvetok, že zostatková cena hmotného a nehmotného majetku je uznaným daňovým výdavkom len do výšky náhrad za vzniknutú škodu zahrnovaných do základu dane, čo by sa na prvý pohľad dalo vysvetliť tak, že každá škoda na hmotnom a nehmotnom majetku je uznaným daňovým výdavkom. V žiadnom prípade však nie je možné takto zjednodušene hodnotiť toto ust. ZDP, a to z nasledovného dôvodu:
a) § 24 ods. 1 ZDP uvádza, že ak výška niektorého výdavku (nákladu) je limitovaná týmto zákonom, možno tento výdavok (náklad) zahrnúť do základu dane len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone a zároveň
b) § 25 ods. 1 písm. n) uvádza, že daňovo neuznaným výdavkom sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k) ZDP (v ktorom ako uznaný daňový výdavok sa uvádzajú tzv. nezavinené škody -- škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy a škody, pri ktorých je páchateľ neznámy, pričom túto skutočnosť musí polícia písomne potvrdiť). Vzhľadom na uvedené je zostatková cena vyradeného osobného automobilu (havarovaného z viny daňovníka) škodou, ktorá nie je kompenzovaná žiadnou úhradou zahrnovanou do základu dane, preto ju nemožno zahrnúť do základu dane. Za výdavky, na úhradu ktorých je daňovník povinný podľa osobitných predpisov, je potrebné považovať:
a) koncesionárske poplatky -- povinnosť ich platenia vyplýva zo zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
b) povinný prídel do sociálneho fondu -- sociálny fond je tvorený podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, pričom za daňový výdavok sa považuje len povinný prídel podľa § 3 a § 4 ods. 1 vo výške 0,6 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov zúčtovaných v bežnom roku (resp. vo výške najviac 1 %, ak sa predchádzajúci rok boli splnené podmienky podľa Ustanovenia zákona o sociálnom fonde),
c) príspevky platené zamestnávateľom za svojich zamestnancov na zákonné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu vzniknutú zamestnancovi pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania platené podľa § 195 Zákonníka práce od 1. 1. 2002 (resp. podľa § 205d Zákonníka práce do 31. 12. 2001) a následne § 44a zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona č. 242/2001 Z. z. platného od 1. 1. 2002,
d) platené príspevky organizáciám kolektívnej správy autorských práv podľa § 21 ods. 7 a 8 Autorského zákona č. 383/1998 Z. z. (tzv. príspevky za porušovanie práv autorov z nelegálneho rozmnožovania autorských diel),
e) odmena exekútora platená podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) atď.,
tieto výdavky u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve sú zahrnované do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli zaúčtované (nevzťahuje sa na ne podmienka zaplatenia).
Príspevok na stravovanie
Akou sumou je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancom na stravovanie na pracovisku?
-- Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravovanie za podmienok stanovených v § 152 Zákonníka práce, ktorý s účinnosťou od 1. 4. 2002 ukladá zamestnávateľovi prispievať na stravovanie zamestnancom vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedno do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu (zákona o cestovných náhradách), čo v súčasnosti predstavuje sumu najviac 39,60 Sk (55 % zo sumy 72 Sk), okrem toho zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom aj zo sociálneho fondu za podmienok stanovených zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Škoda podľa Trestného zákona
Ako je definovaná škoda v Trestnom zákone? Aké kategórie škody pozná Trestný zákon?
-- V zmysle ustanovenia § 89 ods. 13 zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon) v znení noviel (ostatná novela zákon č. 448/2002 Z. z.) je vymedzená škoda takto:
Definovanie škody
Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Od čoho závisí naplnenie obsahu jednotlivých škôd?
Už z uvedeného je zrejmé, že naplnenie obsahu jednotlivých kategórií škody je závislé od výšky najnižšej mesačnej mzdy. Táto je určená zákonom a jednotlivé kategórie škody alebo jej ekvivalent predstavujú jej príslušný násobok. V súčasnosti výška najnižšej mesačnej mzdy je ustanovená zákonom Národnej rady SR č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení noviel (nariadenie vlády č. 514/2002 Z. z.). Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) tohto zákona, výška minimálnej mzdy je od 1. 10. 2002 za mesiac 5 570 Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Vychádzajúc zo zákona o minimálnej mzde, rozsah jednotlivých kategórií škody podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona je nasledujúci:
* škoda nie nepatrná najmenej 5 570 Sk,
* škoda nie malá najmenej 33 420 Sk,
* väčšia škoda najmenej 111 400 Sk,
* značná škoda najmenej 557 000 Sk,
* škoda veľkého rozsahu najmenej 2 785 000 Sk.
Určenie príslušnej kategórie
Tieto hľadiská na určenie príslušnej kategórie škody podľa Trestného zákona sú síce stabilné, ale to neznamená, že peňažné vyjadrenie pre jednotlivé kategórie škody bude stále rovnaké, keďže je závislé od výšky minimálnej mesačnej mzdy. Preto ak príslušným zákonom dôjde k zmene minimálnej mesačnej mzdy, táto zmena ovplyvní aj výšku peňažného vyjadrenia jednotlivých kategórií škody podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona.
Vymedzenie jednotlivých kategórií
Správne vymedzenie jednotlivých kategórií škody nie je samoúčelné. Pri trestných činoch proti majetku umožňuje z formálneho hľadiska:
1. odlíšiť trestné činy od korešpondujúcich priestupkov,
2. určiť hranicu medzi trestným činom a beztrestnosťou,
3. určiť prísnejšiu trestnú sadzbu trestného činu.
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny