Ako zdaniť príjmy zo zahraničia

To, či musíte podať daňové priznanie ak ste mali aj príjem zo zahraničia, závisí aj od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť. Podľa zákona o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu. Daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa hovorí aj rezident. Musí si v Slovenskej republike vysporiadať svoju daňovú povinnosť z celosvetových príjmov, bez ohľadu na to, či boli v zahraničí zdanené alebo nie.
Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je ten, kto je občanom iného štátu s trvalým pobytom v tomto štáte a na Slovensku sa zdržiava obdobie nepresahujúce 183 dní. Táto osoba sa nazýva aj nerezident a zdaňuje iba príjem zo Slovenska. Po vysporiadaní daňovej povinnosti nerezidenta na Slovensku môže priamo alebo prostredníctvom platiteľa dane požiadať miestne príslušného správcu dane, aby mu vydal potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, ktorým v zahraničí preukáže, že príjem zo Slovenska mu bol na Slovensku zdanený v Slovenskej republike. Takto sa vyhne dvojitému zdaneniu príjmu.
Rezidentom dvoch štátov?
Ekonomická realita mnohokrát spôsobuje konflikt dvojitej rezidencie, čo znamená, že osoba sa považuje za rezidenta dvoch štátov podľa ich vnútroštátnych daňových predpisov. Častá je situácia, že fyzická osoba má trvalý pobyt v Slovenskej republike a v tom istom zdaňovacom období je súčasne dlhšie časové obdobie fyzicky prítomná aj na území iného štátu. Obidva štáty si nárokujú na daňový výnos z príjmov daňovníka. Vo vzťahu k štátom, s ktorými má Slovenská republika medzinárodné zmluvy, sa tomu dá zabrániť rozhraničovacími kritériami, ktorými sa určí rezidencia a učí sa iba jeden štát, v ktorom bude mať daňovník neobmedzenú daňovú povinnosť. Posudzuje sa napríklad existencia stáleho bytu, užšie osobné hospodárske vzťahy - stredisko životných záujmov, miesto prevažujúceho zdržiavania sa, štátne občianstvo osoby, dohoda kompetentných orgánov. Na určenie rezidencie osoby nie je potrebné vyčerpať všetky kritériá. Problém dvojitej rezidencie sa však nedá riešiť vo vzťahu k štátom, s ktorými Slovensko nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu. Prvou a rozhodujúcou otázkou pri určovaní, či máte na Slovensku podať daňové priznanie ak máte príjmy zo zahraničia, je teda určenie rezidencie.
Aké príjmy a ako musí rezident zdaniť v Slovenskej republike?
Daňové priznanie musí podať daňovník, ak zdaniteľné príjmy presiahli 45 408 korún. Je však potrebné presne určiť zdaniteľné príjmy. Zdaniteľný príjem je príjem, ktorý je predmetom dane (v § 3) a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy. Nezdaňuje sa napríklad získaný úver alebo pôžička, dividenda zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Podať prizannei musí aj ten rezident, ktorému zamestnávateľ robil ročné zúčtovanie, ak mal aj príjmy podľa § 6 ods. 8, ak nie sú od dane oslobodené, okrem príjmov, z ktorých sa daň - ak daň vybraná zrážkou sa považuje za preddavok na daň, ktorý si rezident odpočíta v daňovom priznaní.
Kedy rezident nemusí podať daňové priznanie.
- ak má len príjmy zo závislej činnosti
- má príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, pričom rezident nevyužije možnosť odpočítať si tento preddavok od dane v daňovom priznaní
- má príjmy zo závislej činnosti, ktoré plynú zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech rozpočtu Európskej únie
- má príjmy od dane oslobodené
- má príjmy od zahraničného zastupiteľského úradu na Slovensku a má výsady a imunity podľa medzinárodného práva.
Viete si prepočítať príjem ?
Príjmy zo zahraničia treba prepočítať na slovenské koruny. Použijete pritom prepočítací kurz NBS. Ak nie ste účtovnou jednotkou, na prepočet môžete použiť priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo ho pripísala banka. Prepočítacie kurzy je možné použiť aj na príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia. Keďže zdaňovacie obdobia a administratívna prax v jednotlivých štátoch je veľmi rôzna, na tieto príjmy môže použiť aj ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie. Prepočítacie kurzy nájdete na www.nbs.sk.
Po prepočítaní príjmov z cudzej meny na slovenskú menu je potrebné vyčísliť základ dane, z ktorého sa vypočíta daň z príjmov. Základ dane je súčtom čiastkových základov jednotlivých druhov príjmov. Ak má teda rezident príjmy zo zahraničia, musí ich zaradiť do príslušného druhu príjmu (podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov) a osobitne za každý druh príjmu určiť čiastkový základ dane.
Osobitne čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5;
1. čiastkový základ dane z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6;
2. čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7;
3. čiastkový základ dane z ostatných príjmov podľa § 8.
Čiastkový základ dane sa teda vyčísľuje z hrubého príjmu zo zahraničia, ktorý nie je znížený o žiadne nezdaniteľné časti, úľavy, výhody.