Slovenská veda je na križovatke. O tom, či sa zaradíme medzi rozvinuté krajiny s kvalitnou vedou, sa rozhoduje práve v tomto období. Teoretických riešení, ako skvalitnenie vedy dosiahnuť, existuje veľké množstvo. Ale skôr než začneme zavádzať naše "špeciálne domáce receptúry", treba sa skúsiť poučiť zo zahraničia a dlhodobo fungujúce princípy prebrať či vhodne upraviť na naše podmienky. Inými slovami, štruktúra slovenskej vedy by sa mala štandardizovať so štruktúrou vyspelých krajín prinajmenšom v niektorých vybraných a osvedčených parametroch.
Konkrétny príklad
Nanotechnológie predstavujú v súčasnosti perspektívnu oblasť prírodných vied, zaoberajúcu sa výskumom objektov alebo častí objektov pozostávajúcich z nanometrických veľkostí (1 nm=1.10-9m). Takéto objekty majú vlastnosti, ktoré mnohokrát výrazne prevyšujú "konvenčné" materiály.
To, že skutočne ide o perspektívnu oblasť, potvrdzuje aj fakt, že už bývalý prezident USA Bill Clinton hovoril o nanotechnológiách ako o prioritnej oblasti záujmu. Práve vďaka iniciatíve jeho vládnej garnitúry došlo k finančnému posilneniu v tejto sfére. V roku 2003 jeho nástupca George Bush podpísal takzvaný 21st Century Nanotechnology Research and Development Act (Výnos o výskume a vývoji nanotechnológií v 21. storočí), ktorý zaručuje v najbližších štyroch rokoch prílev 3,63 miliardy USD do tejto oblasti. Zaktivizovanie podpory v USA jasne poukazuje, aké očakávania sa viažu na aplikačnú perspektívu nanotechnológií.
USA sa celosvetovo považujú za najsilnejšiu a najinovatívnejšiu ekonomiku, a to aj vďaka podpore vedy a výskumu. Premyslená, plánovitá a intenzívna podpora nanotechnológií v USA by mohla poslúžiť ako isté vodidlo pre odhad perspektívnych oblastí vedy a výskumu, od ktorých sa v budúcnosti očakáva pozitívny ekonomický dosah. Lebo viac ako tri miliardy dolárov sa určite nevynaloží na aplikačne neperspektívny výskum.
Čo platí pre USA, však nemusí platiť pre Slovensko, najmä, ak pravidlo efektívneho využívania finančných prostriedkov v našich podmienkach narúša "vedecký" lobing.
Ak teda považujeme nanotechnológie za perspektívne a výsledky vedy a výskumu v tejto oblasti za schopné priniesť aj ekonomický osoh, je nevyhnutné vybudovať vhodné a dlhodobo perspektívne zázemie pre rozvoj tejto vednej oblasti aj u nás.
Domáce východiská
Možností, ako podporiť rozvoj nanotechnológií na Slovensku, je viacero. Od vzniku rôznych virtuálnych ústavov, ktoré by mali poskytnúť podmienky na vzájomnú spoluprácu rôznych slovenských vedeckých pracovísk, cez masívne dotácie existujúcej vedeckovýskumnej štruktúry, až po vznik nových špičkových vedeckých centier.
V prípade vzniku virtuálnych vedeckých sietí je otázne, prečo sa doteraz nezrealizovali, ale aj či by si virtuálna sieť dokázala získať dlhodobú podporu.
Na druhej strane -- financovať všetky potreby vedeckých pracovísk by bolo enormne náročné a hrozí aj riziko duplicity. Preto sa ako vhodné riešenie niektorých špecifických problémov javí vznik nových špičkových vedeckých centier. Takéto riešenie okrem doplnenia chýbajúcich blokov v mozaike slovenskej vedy zabráni aj vzniku nežiaducich duplicít.
Zázemie pre nanotechnológie
Jednou zo základných podmienok rozvoja nanotechnológií sú zariadenia, ktorými je možné pozorovať supermalé objekty. Na tento účel sa štandardne používajú rôzne typy moderných mikroskopov, umožňujúcich dosahovať zväčšenia, pri ktorých je možné vidieť až atómy. Na rozvoj tejto perspektívnej vednej oblasti, kde platí "vidieť, znamená poznať", sú teda mikroskopy nevyhnutným nástrojom. Niektoré z takýchto základných pilierov rozvoja nanotechnológií sa však na Slovensku vôbec nenachádzajú. Pritom, paradoxne, mnohé naše vedeckovýskumné pracoviská pracujú špeciálne na tomto výskumnom poli.
Práve preto sa tu črtá možnosť urobiť krok smerom k svetovým štandardom a podporiť nanotechnológie vznikom moderného špičkového mikroskopického pracoviska -- celoslovenského centra. Veď podobné centrá sú na každej lepšej americkej, ale aj európskej univerzite. Takéto špičkové pracovisko by poskytovalo servis celej slovenskej vedeckej komunite -- od chemikov, fyzikov až po biológov. Nehovoriac o možnosti ponúknuť priestor aj pri riešení problémov slovenského priemyslu.
Diskusia o riešeniach
Príkladov podobných mikroskopií je oveľa viac. Pretože kamienkov do mozaiky kvalitnej slovenskej vedy -- aby jej štruktúra získala štandardy blízke overenej, celosvetovo akceptovanej štruktúre -- chýba oveľa viac. Aj vzniku nového centra by mala predchádzať širšia diskusia o reálnych potrebách vedcov s prispením zástupcov priemyslu ako odberateľa produktov ich práce.
Štruktúru slovenskej vedy a výskumu treba dotvárať tak, aby bol konečný výsledok použiteľný nielen pre vedecké poznanie, ale musí mať i podobu reálnych praktických aplikácií, ktoré ovplyvnia aj životnú úroveň daňových poplatníkov. Preto je načase pristúpiť
k osvedčeným štandardom a nepodľahnúť tlaku úzko zameraných "vedeckých" lobistov.