Vstup Bulharska a Rumunska do únie znamená veľkú príležitosť aj pre nás. Presnejšie pre slovenských podnikateľov. Uľahčí im to vstup na balkánske trhy. Pred západoeurópskymi kolegami budú mať výhodu podobnej historickej skúsenosti a príbuznejšej mentality. Niektoré firmy už na trhu úspešne pôsobia. A chystajú sa investovať.
Slováci v Bulharsku
"Išli sme za ostatnými investormi, pre ktorých robíme na Slovensku. Nie sú tam také príležitosti ako na obrovskom ruskom trhu, ale nebola to zlá investícia," hovorí riaditeľ pre kapitálové investície Tomáš Mikuš zo skalického Grafobalu.
Zo začiatku narážali na problémy s prezamestnanosťou, nekvalitou odvedenej práce. Po reštrukturalizácii dnes zamestnávajú asi 140 Bulharov. Šéfuje im slovenský manažment, ktorý sa chystá rozširovať výrobu. "Vstupom do únie sa nám otvára aj rumunský trh," vysvetľuje.
Odvahu využiť príležitosti nerozvinutého lacného trhu naberajú viacerí. Zámer investovať tam oznámil napríklad moravský liehovar Jelínek, elektrárne tam skupuje český ČEZ a slovenskí energetici by sa na tamojšie územie mohli dostať prostredníctvom talianskeho Enelu.
Budúca konkurencia
Balkán začne teraz investície priťahovať ešte výraznejšie. O pár rokov sa obe spomínané krajiny môžu kvalitou práce vyrovnať Stredoeurópanom, jej cena však zostane stále nižšia. Okrem toho nám budú konkurovať dumpingovými korporátnymi daňami.
Navyše, Rumuni majú jazykovo blízko k románskym národom západnej Európy, Bulharsko je zase polohou aj kultúrnymi kontaktmi bránou na 60-miliónový turecký trh.
"Založenie firmy na Slovensku trvá mesiac, v Rumunsku týždeň," hovorí Alain Muller zo spoločnosti IS Consulting, ktorá ťahá investorov na Slovensko a chce expandovať na Balkán. Obe krajiny musia podľa neho ešte urobiť veľa v oblasti legislatívy, administratívy a boja proti korupcii. Pripúšťa však, že sa možno budú na európske pomery integrovať rýchlejšie ako my. Slovákom radí byť v pohotovosti.
Obávajú sa
Kým na Balkáne vládne entuziazmus, podľa prieskumov sú proti vstupu nových členov až dvaja z troch Francúzov či Nemcov. "Je zaujímavé, že všetky bulharské úrady vyvesili európsku vlajku dávno pred vstupom do únie. Väčšina Bulharov a Rumunov rozšírenie únie podporuje. Obavy starých členov sú neodôvodnené, Bulharsko a Rumunsko sú pripravené podobne ako Španielsko či Portugalsko v roku 1986," myslí si Dimitar Lažov z jadrovej elektrárne Kozloduj. Podobne ako v Jaslovských Bohuniciach, aj tu musia predčasne odstaviť dva funkčné reaktory. Bulharov to bude stáť asi 3,5 miliardy eur, ale berú to ako daň za vstup.
Ekonomické ukazovatele | |||
Slovensko |
Rumunsko |
Bulharsko | |
Pracovná sila |
2,24 milióna |
9,31 milióna |
3,34 milióna |
HDP |
1,47 bilióna Sk |
2,13 bilióna Sk |
755 miliárd Sk |
HDP na obyvateľa |
16100 USD/471-tisíc Sk |
8200 USD/240-tisíc Sk |
9600 USD/281-tisíc Sk |
Rast HDP 2005 |
6,10% |
4,10% |
5,50% |
Očakávaný rast HDP 2006 |
6,00% |
7,00% |
6,00% |
Priem. Mzda |
18 300,00 Sk |
11 800,00 Sk |
7 100,00 Sk |
Nezamestnanosť |
11,70% |
5,10% |
11,50% |
Daň z príjmu |
19,00% |
16,00% |
15%(10%)* |
Obrat ZO (imp./exp.2005) |
1,07 bilióna/994 miliárd Sk |
1,17 bilióna/826,2 miliardy Sk |
350,9/513,2 miliardy Sk |
Saldo ZO (2005) |
76,3 miliardy Sk |
289,8 miliardy Sk |
162,3 miliardy Sk |
PZI (2003-2005) |
113,4 miliardy Sk |
454,4 miliardy Sk |
220,2 miliardy Sk |
Inflácia 2005 |
2,90% |
8,10% |
5,00% |
* - všetky tri krajiny majú rovnú daň pre zamestnancov aj firmy. Sofia už avizovala, že od budúceho roka zníži korporátnu daň na desať percent. | |||
Zdroj: Štatistický úrad SR, CIA Factbook, www.wikipedia.org, InvestBulgaria, Bank Austria Creditanstalt Analysesp |