Tento dom by mal mať a má podľa mňa 7 poschodí a, samozrejme, strechu. Na I. poschodí žijú študenti v ktorých musíme vidieť prítomnosť pedagogickej iskry, záujmu o pedagogiku. Medzi týmito študentmi treba hľadať tých, ktorí majú predpoklady stať sa dobrými učiteľmi.
Keď prídu študenti, ktorí hovoria, že by chceli byť učiteľmi, treba zisťovať, ktorí majú naozaj radi deti a vedeli by s nimi pracovať. Oveľa väčšia skupina však neprichádza a nenaznačuje, že by mohli byť dobrými učiteľmi. Treba medzi nimi hľadať pedagogické talenty. Poznám tri spôsoby, ako to robiť.
Na mnohých univerzitách sa robia pre študentov základných a stredných škôl špeciálne kurzy. Žiaci tam prichádzajú, počúvajú prednášky a sledujú prípravu študentov. Niekedy hovoria - toto nie je pre mňa, nebudem učiteľom, je to nudné, nebaví ma to. A to je dobre, lebo porozumeli, čo sa od profesie učiteľa očakáva. Pre mnohých sú však tieto kurzy cestou k
učiteľstvu.
Špeciálne triedy
Iným spôsobom, ako vyhľadávať učiteľské talenty, je vytváranie špeciálnych tried na základných školách. Volajú ich pedagogické triedy. Tieto navštevujú deti, ktoré majú záujem stať sa učiteľmi. Pre ne sa vytvárajú špeciálne programy, v rámci ktorých absolvujú aj praktickú prácu s malými deťmi. Pri tejto práci vidno, či dieťa má predpoklady na budúcu učiteľskú profesiu. V týchto triedach má veľmi silnú pozíciu psychológia.
Pedagogická olympiáda
Treťou cestou je súťaženie záujemcov o učiteľstvo z radov stredoškolákov. Už dva roky sa v Kyjeve robí pedagogická olympiáda. Žiaci stredných škôl musia vykonať a splniť viacero úloh. Pracujú s psychologickými testami, musia sa hrať s malými deťmi. Musia hovoriť o tom, aká je ich predstava o škole budúcnosti. Súťaž hodnotí porota zložená z riaditeľov škôl. Víťazom ponúka rektor Kyjevskej univerzity okamžité prijatie na vybraný učiteľský odbor bez prijímacích pohovorov. Okamžite dostávajú študentský vysokoškolský preukaz. Táto súťaž beží zatiaľ iba v Kyjeve, nikde inde na Ukrajine.
Odtrhnutí od praxe
Druhé poschodie tvoria študenti pedagogických škôl, vysokých škôl, univerzít, ktorí sa pripravujú na učiteľskú profesiu. Tu prežívajú niekedy prvé sklamania, pretože tváre mnohých učiteľov, ktorí ich učia, veľa hovoria o včerajšku školstva, ale nedokážu ich pripravovať pre budúcnosť. Mnohí dvadsať rokov prednášajú stále tú istú látku rovnakým spôsobom. A nechcú vidieť, že škola sa mení. Ich študenti sú potom odtrhnutí od škôl, od praxe a keď školu skončia, sú prekvapení z toho, ako vyzerá súčasná škola a čo sa od nich očakáva. Zariadenia, materiálne a technické vybavenie na týchto školách tiež nie sú najlepšie.
Na fakultách pripravujúcich učiteľov sme robili prieskum o tom, koľkí z nich chcú po ukončení štúdia ísť pracovať do škôl. Spomedzi študentov prvých ročníkov to bolo vyše 70 percent, spomedzi študentov posledného ročníka už len okolo 30 percent. Počas štúdia stráca záujem o prácu v školách viac ako polovice študentov. Toto poschodie treba v súčasnosti veľmi dobre zrekonštruovať, urobiť na ňom zásadné zmeny a reformy.
Konflikt vnúčat s babičkami
Na treťom poschodí sú mladí učitelia. Ide o skupinu nových učiteľov, ktorí pracujú na školách jeden až tri roky. Je to najťažšie obdobie adaptácie. Kedysi som hovorieval: Pestujte si mladého učiteľa. Keď nie, tak školu opustí. Ak ho nepresvedčíme o zmysle jeho práce, odchádza. Čo sme urobili v Kyjeve, aby mladí učitelia zostávali v školstve?
Pokiaľ prídu absolventi vysokých škôl hneď po univerzite pracovať do školstva, dostanú hneď motivačný príspevok vo výške okolo 500 dolárov. Hovoríme tomu štartovací príspevok. Okrem toho môžu zdarma používať mestskú dopravu Kyjeva. Primátori miest im zvyknú dávať aj ďalšie výhody. Bezplatne im poskytujú napríklad odbornú literatúru, časopisy, príručky. Ale aj napriek tomu až tretina nových učiteľov odchádza zo školstva po prvom roku práce. Dôvody nie sú vždy iba finančné, teda nízky plat.
Sú to i konflikty generácií. Hovoríme tomu konflikt vnúčat, babičiek a deduškov. Keďže na školách u nás stále pracuje veľa dôchodcov, tak mladí 20-roční učitelia sú skutočne v pozícii ich vnukov. Títo šesťdesiatnici majú iné hodnoty a iné predstavy o škole, ako majú mladí učitelia. Okrem toho mladý pedagóg ešte nedokáže porušovať pedagogickú etiku. Často sú napríklad ochotní pracovať so žiakmi aj po vyučovaní. Skúsený učiteľ to robí iba sporadicky, skôr sa dočkáte reakcie "chcem za to nejaké peniaze". Neraz sa stáva, že skúsený pedagóg ide na dovolenku či ochorie a za ten čas pracuje s jeho žiakmi mladý učiteľ, ktorého si žiaci obľúbia. Keď sa starší učiteľ vráti, hovorí: "Čo si to ten mladý dovoľuje. Mal by odísť zo školy." To je príklad častého konfliktu. Ale pokiaľ by sa podliehalo takémuto tlaku, ak necháme mladých zo školstva odísť, školstvo prestane mať perspektívu. Politici také veci nechápu, lebo oni vidia iba rok dopredu, ale my musíme pozerať dopredu 20 --30 rokov. Tak ďaleko sa politici pozerať nechcú.
Nízke platy, problémy s bývaním
Štvrté poschodie tvoria skúsení pedagógovia. Tí, ktorí neutiekli, zostali a majú neľahký život. Na tomto poschodí chýba viacero vecí, ktoré sú nevyhnutné na kvalitný život učiteľa. Majú nízke platy, problémy s bývaním. Majú však vlastné deti, rodinu, o ktorú sa treba starať. Nemôžu však chodiť do divadla, lebo vstupenky sú drahé. V lete by mali ísť na zahraničnú dovolenku, z finančných dôvodov si to však nemôžu dovoliť. Na tomto poschodí je dôležitá sociálna ochrana učiteľa, ktorá sa týka sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Vecí, ktoré ľudia v tomto veku potrebujú bez ohľadu na to, akú profesiu vykonávajú.
Učitelia dobiehajú žiakov
Na piatom poschodí sídli zvyšovanie profesijných zručností učiteľov. Postgraduálne vzdelávanie a rôzne formy zdokonaľovania svojej práce. Učitelia sa musia permanentne vzdelávať, zdokonaľovať. To je ich údel. Niekedy aj pod heslom: "Učitelia dobiehajú svojich žiakov." Žiaci majú vďaka internetu pred svojimi pedagógmi skutočne náskok. Učiteľ musí na sebe pracovať ako ľudia v máloktorej profesii. Otázkou je, ako veci v tejto oblasti zlepšovať. Kto mu má v týchto procesoch pomáhať? Kto ho má ďalej vzdelávať? Profesor z univerzity, ktorý už nebol 20 rokov v reálnej škole? Kto sú tí, ktorí učia učiteľov nové veci? Metodici, vysokoškolskí učitelia? Musia to byť tí najlepší, najkvalitnejší pedagógovia, ktorí sú schopní napísať novú učebnicu, pripraviť nový program. To sú priekopníci zajtrajšieho dňa v školstve.
Len pätina učiteľov pracuje s počítačom
Na šiestom poschodí sa nachádzajú vzdelávacie priority. Je tu napríklad jedna miestnosť, kde sa likviduje počítačová negramotnosť učiteľov. Všetkých učiteľov treba naučiť pracovať s počítačmi, internetom. Na Ukrajine dokáže v súčasnosti pracovať s počítačom iba 22 percent učiteľov. Takmer 80 percent nevie pracovať s internetom. Preto bolo treba vytvoriť program, pomocou ktorého možno počítačovú negramotnosť učiteľov odstrániť. V druhej triede je psychologické vzdelávanie. V súčasnosti už učiteľ nie je jediným nositeľom vedomostí. Zdrojom vedomostí pre žiaka sú vo veľkej miere médiá, internet. Tie sú na prvom mieste. Ako môže učiteľ obhájiť svoje postavenie? Iba s pomocou psychológie, iba ako starší priateľ žiaka. Možno to nazvať hocijako. Ale na univerzitách toto učiteľov nenaučili. A to je tiež akási psychologická negramotnosť. Je tu aj ďalšia vec, veľmi veľa detí má množstvo psychických problémov. Deti prenasleduje gamblerstvo, počítačové hry, drogy... O tomto všetkom musí učiteľ vedieť a musí mať
zručnosti, ako na to reagovať.
Morálne stimuly
Na siedmom poschodí sídli systém morálnych stimulov pre učiteľa. Učiteľ má rád, ak ho chvália. Keď mu hovoria príjemné slová. Neznáša kritiku. Je to tak trochu choroba z povolania. Ak ktokoľvek príde na školu a začne kritizovať učiteľov, nenájde priateľov. Každá krajina má systém vlastných morálnych stimulov práce učiteľov. Na Ukrajine bolo populárne vyznamenávanie učiteľov. Toto nám zostalo, učitelia to majú radi. Učiteľa vždy poteší diplom, ďakovný list, vyznamenanie. Na toto netreba nikdy ľutovať peniaze. Lebo toto učiteľov veľmi dobre stimuluje. Treba určite rozmýšľať nad tým, ako podporiť talentovaných učiteľov. Ak žiak napríklad vyhrá nejakú olympiádu, treba oceniť nielen
žiaka, ale aj jeho učiteľa. Toho, kto s ním pracoval, kto ho pripravoval na súťaž.
Toto je sedem poschodí domu, ktorý má na svojich poschodiach všetky dôležité veci, ktoré hovoria o tom, čo všetko ovplyvňuje kvalitu práce školy a jej najdôležitejšieho článku učiteľa a žiaka.
Dom však musí mať aj strechu, aby doň nenapršalo a nerozpadol sa. Táto strecha sa volá riadenie a štruktúra riadiacich orgánov. Kto sú vlastne tí, ktorí riadia školstvo, kto stimuluje učiteľa, kto ho kontroluje, monitoruje? Kto je tým riaditeľom školy či zariadenia, kde ho možno nájsť? Aká je jeho úloha? Ako to má riaditeľ robiť, aby mal kvalitný
učiteľský zbor, aby mu kvalitní učitelia neutekali zo školy a zostali tam pracovať? Ďalej sú tu samosprávne orgány, ich kompetencie. Riadenie musí byť efektívne, musí pomáhať fungovaniu systému, pomáhať jeho kvalite a výsledkom. Dôležitá je pozícia ministerstva, ktoré musí cez dobré zákony učiteľov ochraňovať, zjednodušovať byrokratický systém, zjednodušovať prácu v záujme detí a zbavovať učiteľa administratívy a byrokracie. Žiaľ, na ministerstve je veľa ľudí, ktorí nespĺňajú kritériá a nároky na prácu na takomto úrade. Neraz nie sú ani profesionálne, ani odborne, ba i ľudsky na takej výške, aby mohli kvalitne riadiť svoje oblasti. To si nevyžaduje
napokon ani veľa peňazí. V školstve treba mať odvahu, ak niekto nespĺňa náročné kritériá, musí odísť a treba nájsť dobrého riaditeľa či riadiaceho pracovníka. Nie je to jednoduché, ale inej cesty niet.
Možno povedať, že každý štát má takýto svoj dom pedagogickej kariéry, ale dôležité je, že aj Európa stavia svoj jednotný učiteľský dom, do ktorého budú patriť všetci učitelia. Stále treba myslieť na to, že Európa musí začať pracovať na spoločných učebniciach, rozpracúvať spoločné programy, premýšľať o tom, ako budú naše deti študovať, ako budú komunikovať. Na takomto európskom dome učiteľov bude určite nápis: Tu žije budúca Európa.
(lupa)