Etika v politike -- vzťahy medzi mocou a peniazmi

Kritika na adresu nedávneho nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schrödera neustáva. Po tom, čo vyšlo najavo, že zasadne do čela dozornej rady rusko-nemeckého konzorcia, ktoré stavia a bude využívať rusko-nemecký plynovod vedúci po dne Baltského mora, rozpútala sa medzi nemeckými politikmi na túto tému živá diskusia. Niektorí teraz požadujú dokonca zavedenie etického kódexu, ktorý by upravoval možnosti uplatnenia sa politikov po odchode z funkcie.
Do komerčnej sféry už prešlo niekoľko členov odchádzajúcej spolkovej vlády. Bývalý minister hospodárstva Wolfgang Clement je čestný riaditeľ rodinnej firmy - logistickej skupiny Dussmann. Niekdajší námestník ministra pre európske záležitosti Hans Martin Bury začal pracovať pre investičnú banku Lehman Brothers.
Kritika aj z vlastných radov
Lenže Schröderovo rozhodnutie je iný kaliber. Keď najprv oznámil, že bude pracovať ako poradca pre švajčiarsky tlačový koncern Ringier, v Nemecku to nikoho nepopudilo - a to napriek skutočnosti, že informácia o spolupráci sa na verejnosť dostala hneď na druhý deň po jeho odchode z vládnej funkcie.
Angažovanie sa v projekte plynovodu je už podľa Schröderových kolegov i podľa jeho protivníkov sporné. Na stavbe energetickej spojnice sa podieľa ruský koncern Gazprom, ako aj nemecké spoločnosti E.ON a Wintershall. Schröder sa pritom ako politik o stavbu výrazne zasadil. Tlač teraz špekuluje o jeho odmene 200-tisíc až milión eur ročne.
Negatívne názory na Schröderov krok prišli z viacerých smerov. "Tento muž svojím správaním ťažko poškodil povesť nemeckej politiky," uviedol napríklad premiér Dolného Saska Christian Wulff. Zároveň Schrödera vyzval, aby funkciu neprijal alebo aby aspoň zverejnil predpokladanú odmenu. Kancelárka Angela Merkelová bola zdržanlivejšia, aj keď podľa svojho hovorcu "má isté pochopenie pre vzniknuté otázky".
Nemecký poslanec za CDU Wolfgang Bosbach zase uviedol: "Človek, ktorý ešte donedávna zastával vysokú štátnu funkciu, nikdy nebude súkromným občanom, ktorý či môže robiť čo chce, bez ohľadu na iných." Predseda strany FDP Guido Westerwelle hovorí o spornom kroku, ktorý je "viac ako nechutný". Podpredseda spolkového snemu Wolfgang Thierse, sám člen SPD - rovnako ako Schröder - sa obmedzil na suché konštatovanie, že "on by takto nekonal."
Schröder sa bráni
Naopak, ďalší sociálnodemokratickí nemeckí politici kryjú Schröderovi chrbát. Vicekancelár Franz Münterfering tvrdí, že "je dobrým znamením, ak Schröder má takú veľkú podporu medzi akcionármi konkrétnych spoločností". Nový predseda SPD Matthias Platzek zase Schröderove zásluhy ocenil takto: "Počas obdobia, keď bol kancelárom, urobil veľmi mnoho pre zastúpenie nemeckých firiem na medzinárodných trhoch a som si istý, že tak bude činiť aj naďalej."
Sám Schröder kritiku odmietol. "Pre mňa ide o vec cti," vyhlásil pre tlač. Stavbu vraj politicky podporoval preto, lebo ju považuje za osožnú. Okrem toho uviedol aj osobné dôvody na prevzatie funkcie. Má 61 rokov, chce pracovať, a nie "visieť žene na krku". Iniciatíva vyšla pritom z ruskej strany, sám však súhlas s vykonávaním funkcie podmienil súhlasom oboch nemeckých partnerov, zainteresovaných na výstavbe plynovodu. A podľa jeho slov sa o výške odmeny zatiaľ nehovorilo, osobne počíta s "obvyklým ohodnotením za takúto prácu".
Obmedzenia v EÚ
Pre nemeckých manažérov už platia isté obmedzujúce opatrenia. Majú slúžiť investorom, akcionárom i zákazníkom a posilňovať dôveru v jednotlivé firmy. Záväzné sú pre podniky kótované na frankfurtskej burze, kým pre ostatných podnikateľov je ich dodržiavanie dobrovoľné.
Príklady existujú aj v Európskej únii. Tu stanovili pravidlá pre správanie sa členov Európskej komisie, ktorí končia pôsobenie vo funkcii. Do nového zamestnania nemôžu ísť spravidla po jednom roku; výnimka je možná iba so súhlasom komisie. Okrem toho je podrobne stanovené aj to, akým spôsobom sú vymenovaní spolupracovníci komisie, ako sa dajú uplatňovať rôzne náhrady a za akých podmienok možno prijímať čestné funkcie. Zavedenie kódexu vtedy vyplynulo z prípadu nemeckého komisára pre priemysel Martina Bangemanna, ktorý sa predčasne vzdal funkcie, aby mohol pracovať pre španielsku spoločnosť Telefónica.
Rozhorčené Poľsko
Kritika sa na bývalého nemeckého politika zniesla aj z Poľska, ktoré sa stavbe plynovodu bránilo dlhodobo. Varšavské denníky v tejto súvislosti píšu o škandálnom spojení politiky a súkromných záujmov. "Ako budúci predseda dozornej rady spoločnosti, ktorá bude mať na starosti každodennú prevádzku zariadenia, sa exkancelár skompromitoval, z politika sa stal obyčajným lobistom," napísali noviny Rzeczpospolita. Iný denník, Gazeta Wyborcza zase G. Schrödera ľutuje ako niekoho, kto sa ničí sám.
Poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz baltský plynovod hneď po položení prvých metrov potrubia v ruskom Babajeve označil za hrozbu pre svoju krajinu. Pravdou je však aj to, že zhoršenia nemecko-poľských vzťahov sa nikto neobáva. "Schröderovou morálkou nech sa zaoberajú jeho krajania," napísala už citovaná Gazeta Wyborcza. "Poliaci by sa mali snažiť, aby si aj v otázkach zásobovania energiou našli spojencov, najmä medzi škandinávskymi a pobaltskými krajinami."
Isté je, že Schröderova povesť utrpela. Celé mesiace sa snažil, aby vošiel do histórie ako "kancelár - reformátor" a politické ostrohy si vyslúžil aj svojím vystupovaním pred predčasnými parlamentnými voľbami i rýchlym pochopením reality po nich. Jeho rozhodnutie pracovať v dozornej rade rusko-nemeckého plynovodu však zanecháva teraz na jazyku trpkú príchuť. Profitovať z projektu, ktorý presadzoval ako politik? Tu už podľa mnohých zrejme prekročil hranice tolerovateľného konania.

Putinov zahraničný spojenec aj v Rosnefte
Rusko údajne ponúklo aj bývalému americkému ministrovi obchodu Donaldovi Evansovi miesto predsedu dozornej rady štátneho ropného koncernu Rosnefť. Informoval o tom ruský hospodársky denník Kommersant bez udania zdroja s tým, že Evans má pomôcť pripraviť firmu na plánovaný vstup na medzinárodnú burzu. Ponuku Evansovi dal údajne na stretnutí minulý týždeň prezident Vladimir Putin. Po pozvaní predchádzajúceho nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schrödera do predstavenstva nového baltského plynovodu chce Putin zveriť ďalšiu kľúčovú pozíciu v ruskom petrochemickom priemysle inému zahraničnému priateľovi, uvádza sa ďalej. Doteraz vedie dozornú radu spoločnosti Rosnefť niekdajší dôstojník tajnej služby a námestník šéfa kremeľskej administratívy Igor Sečin. Rosnefť získala na sklonku minulého roku "srdce" firmy Jukos, ťažobnú spoločnosť Juganskneftegaz, a tým sa vyšvihla na štvrtú priečku medzi ropnými koncernmi Ruska. Ruská vláda chce na konci budúceho roku ponúknuť 49 percent akcií Rosnefti na burzách v Moskve a Londýne. Očakávaný výnos by mal byť 15 miliárd USD, v prepočte 480 miliárd korún.