Okrem cievneho systému, ktorý tvoria tepny, žily a vlásočnice, existuje v našom tele aj lymfatický systém. Ten tvorí sústava lymfatických ciev a orgánov, ku ktorým patria okrem iných aj lymfatické uzliny a slezina. Prechod medzi cievnym a lymfatickým systémom tvorí tkanivový mok -- tekutina, ktorá obklopuje bunky v tkanivách. Do tkanivového moku preniká prebytočná voda, ktorá unikla z buniek spolu s rôznymi odpadovými produktmi metabolizmu. Obsahuje tiež veľké molekuly bielkovín, tuku, zvyšky odumretých buniek a biele krvinky. Tieto zložky neprenikajú do krvných vlásočníc, ale dostávajú sa do lymfatických vlásočníc a sú ďalej odvádzané ako lymfa lymfatickými cievami. Pri prechode lymfatickými uzlinami sa lymfa čistí od rôznych škodlivín.
Lymfatický systém má dve základné funkcie:
1. Odstraňuje z medzibunkového priestoru tekutinu a látky, ktoré nie je schopný odstrániť cievny systém. Tieto látky sú produktom normálnej činnosti buniek. Okrem toho sa však vo väčšej miere hromadia pri zápale alebo v priebehu hojenia najrôznejších poranení.
2. Je súčasťou obranného systému nášho organizmu, predovšetkým proti infekcii a nádorovému ochoreniu.
Lymfatický systém zohráva nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní "zdravého životného prostredia" okolo každej bunky nášho organizmu.
Poruchy lymfatického systému
Pri poruchách prúdenia lymfy dochádza v medzibunkovom priestore k hromadeniu tekutiny s vysokým obsahom bielkovín a ďalších látok. Pri dlhšom trvaní vyvolávajú chronický zápal a prestavbu normálneho tkaniva na väzivo.
Porucha prúdenia lymfy môže mať rôzne príčiny. Môže vznikať pri vrodených chybách vývoja lymfatického systému (primárny lymfedém) alebo po jeho poškodení (sekundárny).
Primárny lymfedém zistíme zvyčajne, až keď dôjde k viditeľnému opuchu. Ročne sa objaví asi u 40 osôb zo 100-tisíc. Môže sa vyvinúť krátko po narodení, ale i v priebehu puberty alebo v dospelosti, pričom častejšie postihuje ženy ako mužov.
Sekundárny lymfedém sa začína prejavovať bolesťou, pocitom napätia, tlaku a opuchu, únavou. Niekedy aj kožnými prejavmi na miestach, kde boli odstránené alebo ožiarené lymfatické uzliny, kde prebehol zápal alebo bol úraz. Príčinou poškodenia lymfatických ciest môžu byť aj zápaly (väčšinou opakované a chronické), ožarovanie pri rádioterapii, ťažké poškodenie žilového systému alebo niektoré ochorenia vyvolané parazitmi. Sekundárny lymfedém sa objavuje v prípade desať až štyridsať percent pacientov, ktorí podstúpili chirurgické odstránenie alebo rádioterapiu lymfatických uzlín na krku, v podpazuší či panve. Podľa toho sa môže rozvinúť lymfedém v oblasti hlavy a krku, na hornej či dolnej končatine, v oblasti chrbta alebo brušnej steny. Najčastejší je lymfedém ruky u žien po operácii nádoru prsníka a po následnom ožarovaní.
Pre úspešnú liečbu je dôležitý komplexný prístup. Spočíva vo fyzioterapii (manuálna a prístrojová lymfodrenáž, bandáže, návleky, špeciálne cviky) a medikamentóznej liečbe, kde má vynikajúce výsledky enzýmový prípravok. Enzýmy, ktoré obsahuje, obnovujú priechodnosť lymfatických ciev, odstraňujú nežiaduce bielkovinové látky z medzibunkových priestorov a tlmia zápalový proces. Jeho účinok je najväčší, ak je liečba začatá vtedy, keď je ochorenie v začiatkoch. Vtedy je aj najväčšia nádej na to, že sa toto ochorenie vôbec nerozvinie. V pokročilom štádiu pomáha zastaviť ďalší rozvoj lymfedému a podporuje jeho vstrebávanie.