V trhovej ekonomike existujú vo všeobecnosti dvaja "výrobcovia" peňazí, a síce centrálna banka, ktorá do obehu zavádza hotové peniaze, a komerčné banky, ktoré nové peniaze "vyrábajú" a zhodnocujú aktíva. Pôsobením multiplikátora ponuky peňazí sú komerčné banky niekoľkonásobne schopné zvýšiť pôvodné bankové vklady, čo sa pokladá za najdôležitejšiu funkciu bankového systému.
Pozrime sa teda na schopnosť nášho bankového systému dosahovať tento predpoklad, a síce hodnotením ich číselných výstupov za sledované obdobie. Podľa zverejnenej analýzy za prvý polrok tohto roku si medailové umiestnenia z pohľadu aktív, poskytnutých úverov, vkladov, zisku, prevádzkového hospodárskeho výsledku, vlastného kapitálu, kapitálovej primeranosti, počtu zamestnancov a obchodných miest rozdelili Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Tatra banka.
Úrokový diferenciál ostáva
Zovšeobecním ich najdôležitejšie funkcie -- môžeme povedať, že hlavným dôvodom ich dominantného postavenia je dôvera občanov pri vkladoch, ktoré pokladáme za najlacnejšie zdroje podnikania komerčných bánk, ale aj čerpaní úverov pre veľké podniky a hypotekárnych úverov občanov. Rozdiel medzi dlžníckym úrokom z vkladov a veriteľským úrokom z úverov presahuje štyri percentá, čo však nie je z hľadiska výkonovej marže to najpodstatnejšie. Na ekonomiku každej komerčnej banky má najväčší význam mechanizmus výpočtu týchto úrokov, keď z vkladov je to p. m. z vkladu po skončení termínu uloženia, ale pri úveroch je to úrok zo zostatku nesplatenej istiny na konci každého mesiaca. O tom, že podnikanie v bankovom sektore je nadštandardný biznis, svedčí aj dosahovaná rentabilita zisku pred zdanením vo vzťahu k všeobecným prevádzkovým nákladom, ktorá je pri "medailových bankách" vyššia ako 55 percent. Premenené na drobné to znamená, že na jednu korunu zmienených nákladov dosahujú minimálne 55 halierov zisku.
Výhodná kapitálová primeranosť
Komerčné banky dokážu podľa opísaného mechanizmu vyprodukovať veľkú masu peňazí, ktoré navyše, po opustení zlatého štandardu, nie sú dostatočne kryté tovarmi a službami. Podľa doterajších pravidiel kapitálovej primeranosti, ako podiel vlastného kapitálu k rizikovým aktívam banky, aspoň minimálne osem percent, zabezpečuje centrálna banka podmienky obozretného podnikania. Po zavedení nových pravidiel označovaných ako Bazilej ll, ktorý hovorí o troch pilieroch podnikania komerčných bánk, a síce stanovenia kapitálovej primeranosti v oblasti kreditných, trhových a operačných rizík, ďalej o vyššej právomoci centrálnej banky v oblasti zhodnotenia dostatočného kapitálu banky k rizikám v prvom pilieri a povinnosti každej banky transparentne poskytovať informácie o aktivitách a kondícii banky. Nové pravidlá umožňujú bankám použiť ďalší kapitál na podnikanie, s čím súvisí aj zvýšené sústredenie jej finančných zdrojov. Z hľadiska klientov bude zaujímavé, ako sa tieto opatrenia prejavia na dostupnosti úverov a ich cene, pretože praktická aplikácia nového systému si bude vyžadovať zásahy do informačných systémov, a to aj v súvislosti s očakávaným prechodom na euro. Keď k tomu pripočítame aj zvýšené náklady komerčných bánk, spojených so zmenou zákona o dani z príjmov, ktorý neumožňuje započítavať nesplácané úroky do nákladov a tiež straty výnosov z doterajšej výmeny slovenskej koruny za euro a opačne, môžeme v budúcnosti očakávať aj iné parametre úrokového diferenciálu.
Euro vo fondoch
Očakávaný vstup do eurozóny ovplyvní aj podnikanie cez podielové fondy. Pre poriadok veci pripomíname existenciu peňažných, dlhopisových, akciových a zmiešaných fondov, doteraz investovaných v slovenských korunách. Zmeny sa budú týkať dvoch oblastí, a síce prepočítavania hodnoty a výkonnosti týchto fondov zo slovenských korún na eurá, ale aj inej investičnej stratégie. Pritom sa nevylučujú zmeny v názvoch, na čo sú investori zvlášť citliví, rôzne zlučovania a následné prerozdeľovania. Podľa názoru maklérov, s prepočítavaním korunových fondov na eurá nebude problém, viac ich zamestná zmena stratégie. Zaniknú totiž cenné papiere doteraz emitované v korunách, nahradené budú v eurách a tiež sa rozšíri podnikateľský priestor do celej eurozóny. Opísané zmeny sa dotýkajú aj zahraničných investorov, ktorí do slovenských správcovských spoločností vložili miliardy. Právom sa teda očakáva, že domáci, ale aj zahraniční investori podielových fondov, dostanú na budúcu investičnú stratégiu správcovských spoločnosti už dnes kvalifikovanú odpoveď.
StoryEditor