Sporitelia, ktorí sa počas prvých šiestich mesiacov tohto roka rozhodnú, že vystúpia z druhého dôchodkového piliera, sa vrátia do priebežného systému, teda do náručia Sociálnej poisťovne. Spolu s nimi sa vrátia aj ich peniaze, ktoré si doteraz nasporili na vlastných dôchodkových účtoch.
Ekonómovia však upozorňujú, že návratom časti sporiteľov do prvého, priebežného piliera, síce poisťovňa získa dodatočné zdroje, no ich efekt bude len krátkodobý. Peniaze, ktoré v prípade otvorenia druhého piliera "pritečú" do Sociálnej poisťovne, problém s prostriedkami na dôchodky dlhodobo nevyriešia. Spolu s týmito peniazmi sa totiž vrátia aj sporitelia, takže poisťovňa bude musieť vyplácať väčšie objemy dôchodkov. V ďalších rokoch sa prejavia aj dôsledky demografického (starnutie obyvateľstva) aj ekonomického (rast miezd, zvýšenie veku odchodu do dôchodku) vývoja.
Zatiaľ sú len odhady
Odhady o tom, koľko ľudí sa rozhodne druhý dôchodkový pilier opustiť, sa pohybujú niekde medzi 2,5 až piatimi percentami, čo by bolo zhruba 37 500 až 75-tisíc sporiteľov. Opierajú sa jednak o skúsenosti z Maďarska, kde systém tiež na určitý čas otvorili, a jednak o prepočty, ktoré zohľadňujú zmenu podmienok, predovšetkým zmenu minimálneho obdobia sporenia z 10 na 15 rokov. Túto i ďalšie zmeny, ktoré menia pravidlá počas hry, a to je napríklad aj vylúčenie invalidov z druhého piliera, bude posudzovať Ústavný súd, na ktorý sa obrátila opozícia. Otázne je, kedy sa bude novelou zákona o sociálnom poistení zaoberať. Čím neskôr, tým bude jeho verdikt viac strácať na význame, pretože systém už bude otvorený, respektíve, kým rozhodne, môžu byť dvere druhého piliera už opäť zatvorené.
Pesimistickejšie odhady hovoria dokonca o odchode 15 až 17 percent z celkového počtu 1,5 milióna sporiteľov, čo predstavuje 225- až 255-tisíc ľudí.
Odídu... prídu
Odchod 2,5 až piatich percent sporiteľov späť do Sociálnej poisťovne prinesie podľa priemerného zostatku na účte jednorazovo pri 2,5 percenta sporiteľov 1,5 až 1,8 miliardy korún, respektíve päť percent sporiteľov by do Sociálnej poisťovne mohlo priniesť tri až 3,7 miliardy korún. Treba však opäť pripomenúť, že ide o krátkodobý efekt, pretože tento jednorazový príjem pre Sociálnu poisťovňu prinesie neskôr zvýšené nároky na jej rozpočet - v podobe zvýšeného počtu vyplácaných dôchodkov. Nebude to okamžite, ani o rok, dva, očakáva sa, že niekedy po skončení tohto volebného obdobia. Pritom prepočty predkladateľa novely zákona o sociálnom poistení, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, siahajú iba po rok 2011.
Okrem peňazí, ktoré boli uložené na dôchodkových účtoch, sa do Sociálnej poisťovne "vrátia" aj odvody, ktoré doteraz smerovali na tieto osobné účty. Keďže ide o deväť percent z priemernej mzdy, v roku 2009 by to mohlo byť 575 miliónov korún za predpokladu, že kapitalizačný pilier opustí 30 800 sporiteľov. Keďže výška miezd, a tým aj odvodov, sa bude postupne zvyšovať, ušetrená suma bude postupne rásť. V roku 2011 by sa mala vyšplhať na 695 miliónov korún. Toľko hovoria prepočty ministerstva práce, ktoré vychádzajú z predpokladu, že druhý pilier opustí 2,2 percenta sporiteľov.
Pri odchode 2,5 až päť percent sporiteľov z druhého piliera by Sociálna poisťovňa dosahovala vďaka nim "mesačnú úsporu" príspevkov 60 až 120 miliónov korún. Mesačne. Ročne to vychádza na 0,72 až 1,44 miliardy korún. Zostane jej totiž aj tých deväť percent, ktoré posielala na ich osobné účty v dôchodkových správcovských spoločnostiach.Tú úsporu teda dosiahne nie vďaka efektívnejšiemu nakladaniu s peniazmi, ale len preto, že jej od sporiteľov, ktorí sa vrátili do prvého piliera, zostane celých 18 percent odvodu, z ktorého si doteraz nechávala len polovicu.
Ministerstvo práce odhaduje, že z druhého piliera odíde zhruba 2,2 percenta sporiteľov, čo je 30 800 ľudí. "Nepredpokladá sa enormný počet návratov sporiteľov," konštatuje v dôvodovej správe k zákonu. Hoci - na začiatku, keď novela zákona uzrela svetlo sveta, odhady ministerstva hovorili o piatich percentách. Nielen dobrovoľné výstupy z druhého piliera prinesú Sociálnej poisťovni nové zdroje. Dôležitou položkou budú peniaze z vylúčenia poistencov štátu z povinnej účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Tu už ide podľa ministerstva práce o 120-tisíc ľudí, najmä invalidov. Tento príjem by mal v tomto roku presiahnuť 1,6 miliardy korún a v roku 2011 prekročiť dve miliardy.
Naopak, vstúpiť do druhého piliera by mohlo podľa ministerstva okolo 10-tisíc nových sporiteľov.
Časť z nich by mohli byť ľudia, ktorí majú záujem o vstup do druhého piliera, ale doteraz vstúpiť nemohli, a to napríklad preto, že v tom čase pracovali v zahraničí alebo jednoducho časom zmenili svoj názor.
Ako "tečú" peniaze
Do Sociálnej poisťovne prichádzajú odvody z hrubých miezd zamestnancov vo výške 34,6 percenta. V tom je zahrnutých aj 18 percent na dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa v prípade ľudí zapojených do druhého piliera potom rozdelia: polovica zostáva v Sociálnej poisťovni a polovica odchádza na osobné dôchodkové účty v penzijných spoločnostiach. Celá výška odvodov stačí Sociálnej poisťovni na vyplácanie približne 1,2 milióna dôchodkov. Keď z tohto objemu musí poslať deväť percent do dôchodkových správcovských spoločností, nevyhnutne sa dostáva do mínusu. Zatiaľ sa tento problém rieši peniazmi z privatizácie. Sociálna poisťovňa, ale aj Asociácia dôchodkových správcovských spoločností upozorňujú, že privatizačné príjmy sa vyčerpajú zhruba v rokoch 2009 až 2010.
Žiadne dodatočné zdroje nebudú, peniaze, ktoré sa do Sociálnej poisťovne vrátia spolu so sporiteľmi, dlho nevydržia. Práve z dôvodov, ktoré sme už spomenuli.
Kým vláda odchodom sporiteľov z druhého piliera a následným prevedením úspor do Sociálnej poisťovne získa to, že sa zmenší suma odvádzaná do dôchodkových správcovských spoločností, osoh bude mať aj správny fond verejnoprávnej Sociálnej poisťovne.
Už v súčasnosti si Sociálna poisťovňa ešte predtým, ako pošle príspevok na dôchodkové sporenie na účet sporiteľa, z týchto peňazí strhne 0,5 percenta. V skutočnosti teda na dôchodkové účty neprichádza deväť percent z hrubej mzdy sporiteľa, ale 8,955 percenta. Pri hrubej mzde sporiteľa 10-tisíc korún tak na jeho dôchodkový účet smeruje 895,50 koruny, pričom zvyšných 4,50 koruny ide na financovanie činnosti Sociálnej poisťovne, do jej správneho fondu.
Ak sa sporiteľ v prvom polroku tohto roka rozhodne vystúpiť z druhého piliera a vrátiť sa do výlučne priebežného penzijného systému, dôchodková správcovská spoločnosť všetky jeho úspory prevedie do Sociálnej poisťovne. Tá si z prevedenej sumy "dovyrubí" peniaze do svojho správneho fondu, a to vo výške troch percent zo sumy prevedenej z druhého piliera. Pri hrubej mzde sporiteľa 10-tisíc korún a trojročnej účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia by úspory takéhoto človeka mohli v prvom polroku tohto roka predstavovať vyše 32 200 korún (bez zohľadnenia výnosov aj poplatkov). Z tejto sumy si následne podľa návrhu novely zákona bude môcť Sociálna poisťovňa nechať tri percentá, čo je približne 967 korún. Na čo sa majú tieto peniaze použiť? Napríklad na dovybavenie vozového parku a taktiež opäť na nové informačné systémy Sociálnej poisťovne. Tam má ísť zhruba do konca roka 2012 približne 3,67 miliardy korún. Ďalšie pôjdu na zavedenie eura.
Pre jednoduchosť výpočtu pracujeme s hrubou mzdou sporiteľa 10-tisíc korún, v skutočnosti sa priemerná hrubá mzda sporiteľa v druhom pilieri pohybuje okolo úrovne 17-tisíc korún.
Vyššie dôchodky, nižšie mzdy
Rezort považuje za dôležitý dôsledok novely zákona o sociálnom poistení aj to, že sa zníži počet priznaných predčasných starobných dôchodkov, vdovských a vdoveckých dôchodkov v dôsledku sprísnenia podmienok. Zároveň očakáva, že sa zvýšia dôchodky na základe výhodnejšieho výpočtu priemerného osobného mzdového bodu tých poistencov, ktorým nebolo možné zistiť v rozhodujúcom období požadovaný počet osobných mzdových bodov. No súčasne pripúšťa, že v dôsledku zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov a pri predpokladanom zachovaní hrubej mzdy dôjde k zníženiu čistej mzdy tých poistencov, u ktorých vymeriavací základ (hrubá mzda) prevyšuje trojnásobok priemernej mzdy.
Na toto riziko upozorňovala aj podnikateľská sféra. Napríklad predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók ešte v auguste pripomínal, že novela zákona o sociálnom poistení zvýši náklady na cenu práce, čo bude mať následne negatívny vplyv na zamestnanosť. Takýto dôsledok očakáva aj ministerstvo: "Navrhovaná novela môže mať v dôsledku zvýšených nákladov na prácu negatívny vplyv na zamestnanosť," konštatuje v doložke vplyvov priloženej k zákonu.
Zvýšenie vymeriavacieho základu pre odvody do fondov z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy bude mať podľa Mihóka nepriaznivý vplyv najmä na malých a stredných podnikateľov, ako aj na strednú vrstvu zamestnancov. Zvýši sa odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry, ktoré je už teraz aj v porovnaní s inými krajinami veľmi vysoké. "Takéto zvýšenie znižuje konkurenčnú schopnosť podnikateľov na Slovensku v rámci Európskej únie. Podľa vyčíslených dosahov ide o čisté zvýšenie odvodov o 3,5 miliardy korún v roku 2008 až po 4,2 miliardy korún v roku 2011," argumentoval Mihók. Upozornil zároveň, že premietnutie zvýšených nákladov práce a odvodov podnikateľskej sféry do spotrebiteľských cien tovarov a služieb môže reálne vytvoriť zárodok neprimeraného rastu inflácie, ktorá je rozhodujúcim kritériom na prijatie a zavedenie eura od roku 2009.
(Ne)systémové zmeny
Od 1. januára 2008 sa zvýšil maximálny možný vymeriavací základ na starobné a invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a odvod do rezervného fondu z doterajšieho trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy - na 75 044 korún. Súčasne sa však zaviedli obmedzenia pri výpočte osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodkov a pri výpočte dávky v nezamestnanosti. Podľa dôvodovej správy k novele zákona o sociálnom poistení sa táto zmena dotkne 21-tisíc ľudí. Odborníci z praxe si však myslia, že ich je viac. Podľa ich kvalifikovaných odhadov je tento počet najmenej päťkrát vyšší, týka sa teda viac ako piatich percent všetkých ekonomicky aktívnych ľudí. Zvýšenie stropu odvodov sa totiž netýka len ľudí, ktorí danú hranicu príjmu prekračujú pravidelne, každý mesiac, ale tiež ľudí, ktorí dostávajú zvýšenú mzdu vo forme koncoročných odmien a podobných bonusov raz alebo viackrát do roka, a teda ich príjem stanovenú hranicu prekročí jednorazovo.
Samozrejme, existuje viacero možností takzvanej optimalizácie odvodov a daní, ktoré neprekračujú platnú legislatívu. Prostredie, ktoré na jednej strane do takýmto krokov núti a na druhej strane ich umožňuje, však zrejme nie je správne nastavené. Je preto otázne, či zvýšenie odvodového stropu prinesie ministerstvom očakávaný vyšší príjem do rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Komu to prospeje?
V prvom pilieri sa zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu vlastne neprejaví. Zvýšené platby nezakladajú nárok na zvýšenie profitu v budúcnosti. Existujú totiž dva stropy - strop odvodov (teda koľko zaplatím do systému ja) a strop dávok (teda maximálna možná hranica, ktorú zo systému raz dostanem). Novela zákona o sociálnom poistení však zvýšila len prvý strop, teda strop, koľko do systému vložím.
Trochu iná situácia je v druhom pilieri. Tam sa zvýšenie odvodového stropu prejaví priamo v nasporenej sume, kde platí úmera - čím vyšší príspevok (aj vplyvom zvýšenia odvodového stropu), tým vyššia nasporená suma, a teda tým pravdepodobnejšia možnosť vyššieho dôchodku v budúcnosti. Najviac túto zmenu pozitívne pocítia ľudia s vyššími príjmami.
V konečnom dôsledku táto zmena môže znamenať aj vstup nových sporiteľov do systému.
| |
| Pre zväčšenie kiknite na obrázok |