Keď sa povie "jaskynná kresba", predstaví si každý predovšetkým nádherné maľby zvierat z Altamíry a iných francúzskych či španielskych jaskýň. Umenie pravekých ľudí však nebolo vždy také priamočiaro realistické. Zanechali po sebe aj veľké množstvo abstraktných symbolov a znakov, ktorých význam súčasnej vede stále uniká. Patrí k nim i 6-tisíc rokov stará kresba uhľom hlboko v útrobách jaskyne Domica.
Podzemná ríša na rieke Styx
Predstavovať jednu z najkrajších slovenských jaskýň a najväčšiu atrakciu Slovenského krasu ani veľmi netreba. Domica je súčasťou väčšieho krasového systému vytvoreného podzemnou riečkou Styx s niekoľkými menšími tokmi vo vápencoch Silickej planiny. Už v roku 1932 bola sprístupnená verejnosti. Jaskyňa tvorí trojposchodový labyrint, ktorý meria viac než päť kilometrov a prekračuje štátnu hranicu s Maďarskom. Návštevníci môžu z toho absolvovať viac než kilometer dlhú podzemnú trasu vrátane 150- metrovej podzemnej plavby v hliníkových člnoch na riečke Styx.
Už prví prieskumníci v Domici narazili na viaceré stopy po pravekých ľuďoch. Medzi zvyškami pradávnych ohnísk a jamami po koloch obytných stavieb sa povaľovali kamenné a kostené nástroje a zbrane, ale napríklad aj hrebene a šperky z mušlí a zvieracích zubov. Odtlačky tkaniny v hline a závažia dokazovali tkáčsku zručnosť vtedajších ľudí. Všade okolo ležali črepy z tisícov keramických nádob a jednu z nich vo veľmi zachovalom stave dokonca obrástol kvapeľ. Dnes je časť nálezov vystavená pri vchode do jaskyne.
Abstraktné umenie v praveku?
Postupne ako jaskyniari prenikali ďalej a ďalej, dostávali sa do miest, ktoré už dávnym ľuďom neslúžili na každodenný život, ale pravdepodobne tu hľadali spojenie so svojimi bohmi alebo prírodnými silami. V chodbe, ktorej sa dnes hovorí Posvätná, našli výskumníci niečo, o čom väčšina podzemných bádateľov v strednej Európe môže iba snívať: dobre zachované praveké kresby.
Podrobnejší prieskum ukázal, že maľby boli vytvorené uhľom a nachádzajú sa len na jednom mieste, vo výške asi 60 centimetrov nad dnom chodby.
Tri tesne susediace obrazce však na prvý pohľad nepripomínajú nič z reálneho sveta -- možno len s výnimkou abstraktného umenia. Ide o veľmi zložité geometrické vzory, v ktorých sa prakticky nenachádzajú oblé či kruhové tvary. Všetky línie na seba nadväzujú v ostrých uhloch a často sa vedľa seba niekoľkonásobne opakujú. V najväčšom z obrazcov je zreteľne vymedzený priestor, ktorý obsahuje hrubou čiarou zvýraznený kríž (alebo zjednodušenú ľudskú postavu).
Návrat do jaskýň
Ďalší výskum ukázal, že archeologické objavy v jaskyni Domica súvisia s takzvanou bukovohorskou kultúrou, ktorá pôsobila na území juhovýchodnej a strednej Európy okolo 4 100 rokov pred naším letopočtom. Nemá teda nič spoločné s ľuďmi, ktorí pred desiatkami tisíc rokov vytvorili slávne jaskynné maľby v Altamíre, nejde o kultúru paleolitických lovcov, ale oveľa neskorší a vyspelejší poľnohospodársky ľud doby neolitu.
V tej dobe už na území Blízkeho východu dokonca vznikali prvé mestské sídla. Je teda záhadou, prečo v rovnakej dobe ľudia bukovohorskej kultúry pocítili potrebu žiť vo vlhkých a neveľmi komfortných jaskyniach. Domy stavať vedeli, jednoduché prístrešky si dokonca vystavali aj v podzemí. Tie, rovnako ako ohnisko, pozostatky po úprave potravy a ďalšie nálezy hovoria o tom, že rozhodne nešlo len o krátkodobý pobyt. A nejde ani o onen príslovečný "návrat do jaskýň", ktorým dnes v reči symbolizujeme civilizačný úpadok. Keramika bukovohorskej kultúry, ale aj ďalšie zručnosti boli na úrovni svojej doby a v mnohom ju i výrazne prevyšovali. Niektorí archeológovia preto usudzujú, že v podzemí sa vtedy žilo len v zime alebo že jaskyne obývala iba časť populácie, ktorá tu ťažila hlinu na výrobu keramiky.
Záhadné kresby v Domici sa podobajú typickej výzdobe bukovohorskej keramiky. Ale to, že sa objavujú hlboko v podzemí, zrejme v posvätnom priestore slúžiacom akémusi kultu, naznačuje, že rozhodne nejde len o nejakú samoúčelnú hru z rúk pravekého predchodcu moderných kubistov. Posvätná chodba má profil nápadne pripomínajúci ženské pohlavné orgány. Niektorí bádatelia sa preto domnievajú, že toto miesto bolo zasvätené kultu plodnosti. Tomu však veľmi nezodpovedajú ostré nezaoblené tvary obrazcov. Iní v kresbách so značnou dávkou fantázie vidia býkov alebo ľudské postavy -- čo však znamenali v skutočnosti, to sa už asi nikdy nedozvieme.