November 89´ priniesol slobodu, nové životné perspektívy, otvorili sa dovtedy nevídané obzory. Zároveň však, ako s obľubou podotýkajú odboroví predáci či niektorí ľavicoví politici, sa naše sociálne istoty otriasli v základoch. Nezamestnanosť, nárast kriminality i cien, zvýšené nároky nových, súkromných zamestnávateľov na prácu priniesli nové výzvy. Objavili sa fenomény ako stres, tlak na výkonnosť, prepracovanosť či workoholizmus.
Ponovembrové štatistiky signalizujú nárast počtu duševných porúch a psychických problémov. Je to daň, ktorú musíme zaplatiť za slobodu? Súvisí nárast týchto problémov so zmenou spoločenských podmienok? Kto je teda najviac ohrozený?
Žiadne rebríčky, prosím!
Výraznú zmenu po "nežnej revolúcii" potvrdzuje Národné centrum zdravotníckych informácií: iba od roku 1989 do roku 2000 sa počet nových vyšetrení v psychiatrických zariadeniach na Slovensku takmer zdvojnásobil. Pomyselný primát držia neurózy, čiže menej závažné duševné problémy. Až taká idylka to ale nebude, keďže pribudli aj vážne problémy, ako napríklad schizofrénia. Ochorieť na psychickú nemoc môže každý z nás, avšak najviac ohrození sú užívatelia rizikových drog (vrátane marihuany) -- takisto ľudia, ktorí sú často vystavení stresu a vysokému tlaku na výkon v zamestnaní.
Rebríček rizikových profesií sa však jednoznačne a univerzálne robiť nedá. Psychiater z Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrice Ludvík Nábělek totiž tvrdí, že viac sa treba sústrediť na pracovné podmienky, ktoré vznik psychických problémov ovplyvňujú.
"Môže ísť o neprítomnosť, či nedodržiavanie platných pravidiel, nutnosť rozhodovania sa pri neúplných informáciách, nutnosť adaptovať sa stále na nové situácie a prístupy, nárazový charakter práce, či jej nedostatočné ohodnotenie," vysvetľuje Nábělek.
Panika s visačkou V.I.P.
Samozrejme, nárast pracovného vypätia často sprevádza aj nárast príjmov. U ľudí s nadštandardným finančným ohodnotením sa najčastejšie vyskytujú dve ochorenia: panika a úzkostná depresia. Práve s touto spoločenskou vrstvou má svoje skúsenosti psychiatrička Denisa Mészárosová zo súkromného zdravotníckeho zariadenia Medifera. Podľa nej sú panika a depresia zodpovedné až za polovicu všetkých jej prípadov. U pacientov pritom jasne dominuje tzv. panická porucha, práve tá sa môže vyvinúť u človeka, ktorý sa niekoľko rokov nachádza pod neustálym tlakom a stresom.
Nadmerne vyťažený človek si pritom ani často neuvedomuje, že sa jeho život dostal "medzi mantinely", pod tlak. Mészárosová však zdôrazňuje, že príčiny nemožno redukovať len na vysoké pracovné nasadenie. "Nikdy to nie je len stres z práce, na duševné poruchy nikdy nevplýva len jeden faktor. Sú tu vždy viaceré okolnosti, pričom nejde o krátkodobú záležitosť, ale skutočne o roky neustáleho enormného tlaku."
Tajomstvo jednej obývačky
V pozadí vzniku panickej poruchy je možné hľadať dedičné predpoklady, problémy v partnerskom živote, nedorozumenia s priateľmi a podobne. Tu môžeme namietať, že všetci máme rôzne každodenné problémy v práci i v medziľudských vzťahoch. Preto by bolo dobre vedieť, ako sa panická porucha prejavuje. "V prvom rade je to enormná úzkosť, napätie, potom často poruchy spánku, predráždenosť. Výrazným príznakom sú takzvané panické ataky," hovorí Mészárosová.
Paradoxne, práve tieto ataky neprichádzajú pri pracovnom vypätí, ale skôr počas oddychu -- v domácom prostredí, kedy by mal človek oddychovať.
Takmer ako infarkt
Tlakom a pocitom ťažoby v okolí srdca dokonca panický atak imituje pocity pri infarkte. Práve to zväčša býva spúšťačom liečby. Človek, ktorý si dovtedy mal zriedka čas uvedomiť, že by mohol mať psychickú poruchu, v návale strachu o svoje zdravie konečne navštívi všeobecného lekára. "Po opakovaných vyšetreniach na ochorenie srdca s negatívnym výsledkom sa pacient napokon dostane k psychiatrovi," dodáva Mészárosová.
Vždy to však nemusí byť iba niečo ako infarkt. "Niekde sa môžu prejaviť napríklad poruchy zažívacieho systému, tráviace ťažkosti, pálenie záhy, hnačky, bolesti brucha, nechutenstvo, či naopak prejedanie," vypočítava psychiatrička.
Ďalšou skupinou sú ľudia, pri ktorých sa panická porucha prejaví bolesťami na chrbtici. Tá trpí pre stuhnutosť chrbtového svalstva spôsobenú nadmerným stresom.
Recept na čudné zdravie
Druhou najčastejšou poruchou, ktorou trpí mnoho pracovne vyťažených ľudí, je takzvaná úzkostne-depresívna porucha. Tu sa prejavujú nielen stavy úzkosti, ale aj depresie. Nastupujú návaly melancholólie, radosť zo života zúfalo chýba. Paradoxne, peniaze, ku ktorým sa vďaka náročnej práci dostáva, si takto poznamenaný človek jednoducho nedokáže užiť. Takto presne vyzerá každý desiaty "prípad" doktorky doktorky Mészárosovej.
Recept je pritom viac- menej jednoduchý: zdravý a pravidelný fyzický pohyb. Tu si však treba dať pozor. "Dnes mnoho ľudí nešportuje, lebo na to napríklad nemajú čas, alebo potom športujú, ale nesprávne. Nárazovo a extrémne sa venujú športu, potom zase dajme tomu tri mesiace nešportujú, lebo na to nemajú čas, a potom sa zase idú extrémne ponaháňať na nejakom squashovom ihrisku," hovorí Mészárosová. Inak povedané, takýto prístup prináša viac škody, ako osohu.
"Nie je depka ako depka"
Nárast duševných problémov je fakt -- na príčiny tohto vývoja však medzi odborníkmi nepanuje jednoznačný názor. Ludvík Nábělek poukazuje na zmenu spoločenských pomerov. "Spoločnosť, v ktorej sme žili predtým, hoci nie ideálna, bola pre ľudí dôverne známa. Potom sa však odrazu z prehľadného a vypočítateľného sveta stratila istota, prestalo platiť to, čo tu roky platilo. Dôsledkom bol vzostup úzkosti, strachu z nového, z budúcnosti, strachu o prežitie," uvádza Nábělek.
Podľa jeho kolegu -- psychiatra Ivana Andrého z bratislavskej fakultnej nemocnice však nemožno dôvody nárastu pacientov psychiatrov určiť jednoznačne. "Hovorí sa, že stúpa počet depresií. Ale to môže súvisieť aj s tým, že pojem depresia dnes znamená niečo iné ako pred tridsiatimi rokmi. Zmenila sa definícia, klasifikácia depresie z odborného hľadiska".
Ľady sa lámu
Počet evidovaných depresií teda skutočne rastie, ťažko ho však možno porovnať s minulosťou, pretože človek dnes liečený na toto ochorenie by v minulosti mohol byť považovaný jednoducho za "simulanta." Okrem zmeny definície musíme tiež brať do úvahy, že sa zvýšila citlivosť a vnímavosť spoločnosti na takéto poruchy. Navyše, s rastom životnej úrovne stúpa aj záujem ľudí o riešenie psychických problémov. S tým ruka v ruke rastie i počet psychiatrov, na ktorých sa pacienti obracajú so stále menšími bariérami.
Ľady sa totiž lámu a tvrdenie, že ľudia sa boja prísť za psychiatrom, prestáva platiť. Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že za psychické poruchy sa nie je prečo hanbiť, že sú podobnými poruchami, ako choroby tela, napríklad chrípka. "Nemám pocit, že by sa ľudia báli prísť za psychiatrom. Problémom je skôr nedostatočná osveta v tejto oblasti," tvrdí Mészárosová. Ľudia si totiž často ani neuvedomujú, že trpia duševnou poruchou, berú to ako niečo prirodzené a ani ich nenapadne, že by mali vyhľadať pomoc odborníka. V tejto oblasti teda ešte je čo zlepšovať.