30. októbra 1947
Bratislavský zjazd závodných a zamestnaneckých rád schválil deklaráciu, v ktorej žiadal odstúpenie Zboru povereníkov a utvorenie nového. Na druhý deň predseda zboru Gustáv Husák a štyria komunistickí povereníci podali demisiu. V rokovaniach o novom zbore vystupoval ako sprostredkovateľ predseda KSČ a premiér Klement Gottwald. Výsledkom bolo, že Demokratická strana stratila po nátlaku tri kreslá. Celá akcia bola zameraná na oslabenie Demokratickej strany v rámci zboru povereníkov a bola prípravou na február 1948.
30. októbra 1968
"My, národ český a slovenský, vychádzajúc z poznania, že naše novodobé dejiny sú preniknuté obojstrannou vôľou žiť v spoločnom štáte..." Na Bratislavskom hrade, v sieni federácie, podpísali Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii. Aktérmi slávnostného podpisu bol prezident ČSSR Ludvík Svoboda, predseda Národného zhromaždenia ČSSR Josef Smrkovský a predseda vlády ČSSR Oldřich Černík. Zákon vstúpil do platnosti 1. januára 1969.
2. novembra 1938
Vo Viedni sa uskutočnilo arbitrážne konanie o územnom spore medzi ČSR a Maďarskom. Arbitráž znamenala pre Slovensko stratu 10-tisíc km2 (teda asi pätinu územia), na ktorom žilo vyše 850-tisíc obyvateľov (z toho 506-tisíc bolo maďarskej národnosti). V ten istý deň prevzala v Košiciach Maďarská národná rada, ktorá sledovala evakuáciu čs. úradov a inštitúcií a pripravovala mesto na odovzdanie maďarskej vojenskej správe.