Vo svete fikcie sa udiali dokonca horšie veci ako v skutočnosti. Niektorí autori sa vyžívali vo vymýšľaní obrovských masakrov v britskej metropole, iní podali detailnejší pohľad na motívy útočníkov. Fakt, že to neboli cudzinci, ale "miestni", médiá považovali za šokujúci, spisovatelia vyrastajúci v etnicky zmiešanom prostredí však o tejto vnútornej hrozbe už písali dávno predtým.
Na tlačovej konferencii, krátko po útokoch, dostal Tony Blair otázku, či rozumie tomu, ako sa ľudia, ktorí vyrástli v jeho krajine, dostali tamojšie vzdelanie, mali radi kriket a mnohé z ostrovnej kultúry, dokázali obrátiť proti vlastným spoluobčanom. Blair odpovedal len všeobecne, neskôr prišiel s tvrdením, že ich inšpirácia pochádzala zo zahraničia. Niektorí odborníci a spisovatelia tvrdia čosi iné.
Môj syn fanatik
Ešte v roku 1993 vyšla poviedka Hanifa Kureishiho s názvom Môj syn fanatik, ktorá naďalej zostáva asi najlepším opisom situácie. Dej sa odohráva v meste na severe Anglicka, teda v rovnakom prostredí, v akom vyrastali londýnski útočníci. Študent účtovníctva Ali sa narodil v Británii pakistanským rodičom. Je typickým imigrantom druhej generácie -- úspešný chlapec, na ktorého sú rodičia pyšní. Jedného dňa sa však začne správať akosi zvláštne. Rodičia si najprv myslia, že sa dal na drogy, ale pravda ich vydesí ešte viac -- stal sa z neho džihádom posadnutý moslimský fundamentalista.
"Čo sa ti stalo, že si takýto?" zdesene sa pýta otec Parvez, povolaním taxikár. "Život v tejto krajine," odpovedá Ali. "Ale ja predsa milujem Anglicko, môžeš tu robiť takmer všetko čo, chceš," pokračuje šokovaný Parvez, na čo sa dočká synovej odpovede: "Veď práve, to je problém." Filmové spracovanie poviedky dnes vyvoláva zimomriavky. V jeho závere otec vyženie syna z domu a Ali sa vydáva na cestu s napakovaným ruksakom na chrbte.
...zanechať stopu
Kureishi už na začiatku 90. rokov začal chodiť do londýnskych mešít. Na základe nazbieraného materiálu napísal knihu s názvom Čierny album, kde skupina mladých mužov páli Rushdieho román Satanské verše. Na základe nazbieraného materiálu napísal aj poviedku a scenár k televíznemu filmu Môj syn fanatik, v ktorom sa otec zamiluje do prostitútky a syn do fundamentalizmu. Ide o ukážkový generačný konflikt, keď rodičia z prvej generácie sú hrdí na každý malý úspech, ale ich deti pohŕdajú ich ochotou robiť kompromisy. Kureishi našiel v mešitách množstvo kazateľov nenávidiacich Západ, židov a homosexuálov. Väčšinu poslucháčov tvorili mladí muži presvedčení o tom, že absolútna pravda je zapísaná v Koráne. Tieto stretnutia -- podobne ako vyučovanie v náboženských školách podporovaných britskou vládou -- sa mu zdali absolútne tupé a dnes ich už v takejto podobe asi nenájdete, pretože kazatelia sa boja vyhostenia. Svoju stopu a nasledovníkov tam však zanechali.
Rozhnevaní mladí muži
Hoci mladá spisovateľka Zadie Smithová práve vydala svoj tretí román, stále zostáva najvýraznejšie zapísaná vďaka debutu Biele zuby. Spisovateľka so zmiešaným karibským pôvodom v nej -- na rozdiel od ďalších kníh -- písala najmä o prostredí, ktoré dôverne pozná. Jej rozsiahly román je pletencom príbehov štyroch rodín s rôznym triednym a etnickým pôvodom. Jedna z opísaných postáv -- rovnako ako Kureishiho postava -- dokonale zapadá do modelu teroristu známeho zo 7. júla. Vyrastá v Británii, je úspešný a jeho frustrácia a hnev sa objavia veľmi nečakane. Samad je bangladéšsky imigrant pracujúci v indickej reštaurácii. Rovnako ako Parvez je zdesený a nechápe, prečo sa z jeho syna Millata stal moslimský fanatik. Dospievajúci Millat vyrastá v severnom Londýne, je moderný človek, dobre hrá futbal a je mimoriadne obľúbený medzi dievčatami. Z jeho vnútra sa však na povrch prederie "machistické" cítenie a "spravodlivý hnev". Keď cestuje do centra mesta, rozhodnutý niekoho zabiť, je ponížený myšlienkou na to, akou úbohou prácou sa živí jeho otec.
Bieli a čierni
Svet britských moslimov detailne zaznamenala v románe Brick Lane, publikovanom pred troma rokmi, aj Monica Ali. V románe prichádza mladá nevinná Naznín z Bangladéša do Londýna, kde si má zobrať iného bangladéšskeho prisťahovalca. Veľmi rýchlo si však nájde milenca, britského moslima Karima. Porovnanie týchto dvoch mužov dokonale vystihuje odlišný prístup rozličných generácií prisťahovalcov. Keď jej manžel dostane do schránky leták vyzývajúci na finančnú podporu rodín palestínskych samovražedných útočníkov, je rozzúrený. Do Británie prišiel nájsť úspech v západnom zmysle slova, zapadnúť do spoločnosti, a tento druh agitiek považuje za nebezpečný: "Čo sú to za sprostosti? Čo sú blázni? Strkať tieto šialené listy do dverí bielych ľudí. Chcú snáď rozdúchať plamene v celej krajine?" Naopak, Karim má prirodzené sebavedomie človeka, ktorý sa narodil v Británii. Nie je nikomu vďačný za to, čo dostal a chce niečo, čo nedostal. Rovnosť. Radikála z neho urobili najmä britské predsudky a prenasledovanie moslimov. Keď mu Nanzín hovorí, že Alah nedovolil samovražedné útoky, nahnevane odpovedá: "To nie je samovražda, to je vojna."
Bezhlavá satira
Náboženské a kultúrne napätie nemá v literatúre len túto vážnu, sociálno-kritickú tvár. Len pár týždňov pred londýnskymi výbuchmi sa v kníhkupectvách objavil debut Chrisa Cleava s názvom Incendiary. Rozbehnutú reklamnú kampaň musel jeho vydavateľ stiahnuť, pretože sa to po 7. júli jednoducho nehodilo. Napriek tomu sa kniha prekladá do takmer dvadsiatich jazykov a ešte pred útokmi na Londýn boli predané aj filmové práva. Rozprávanie je adresované rovno Usámovi bin Ládinovi, ktorého chce rozprávačka naviesť na menej militantnú cestu. Jej manžel a dieťa totiž zahynuli pri bombovom útoku na futbalovom štadióne. Kniha však nie je uslzenou rodinnou drámou, ale drsnou satirou. Rozprávačka knihy v momente, keď jej najbližší prichádzajú o život pri zápase londýnskych klubov Arsenal a Chelsea, súloží so svojím milencom. Napriek vážnej téme sa opis explózií na štadióne mení na grotesku, hráči sa zakrývajú rukami, pretože na nich dopadajú kusy tiel ich fanúšikov. Milenci sa ženú na štadión a sledujú, ako sa fanúšikovia futbalových klubov bijú o suvenír -- hlavu jedného z hráčov...
Bomba detskej literatúry
Téma terorizmu sa nečakane objavila aj v knihe určenej pre mladších čitateľov. Autorkou knihy Šachmat, publikovanej v júni, je černoška Malorie Blackamnová. Príbeh rasovo zmiešanej tínedžerky vychovávanej tak, aby sa stala samovražednou útočníčkou, sa stal bestsellerom v segmente pre dospievajúcich čitateľov. Šachmat je záverom trilógie skúmajúcej otázky rasy a nerovnosti. Všetky knihy sú situované do fiktívneho sveta ovládaného nadradenou čiernou rasou, ktorá si podriadila bielych ľudí zvaných Noughts (Nuly). Už v prvej knihe teroristická skupina vyhodila do vzduchu nákupné centrum. V románe Šachmat sa dcéra bieleho muža a čiernej ženy, ktorú vycvičili príslušníci ilegálnej domobrany, vydáva zavraždiť významného čierneho politika. Útok má naplánovaný na svoje šestnáste narodeniny. Priemerný vek samovražedných útočníkov v reálnom svete je len o niečo vyšší.