Ruské vedenie škrípe zubami, Mitrochin opäť prehovoril

Zhodou okolností agenti tej istej CIA Mitrochina, ktorý sa v roku 1992 prihlásil na americkej ambasáde v Rige, odmietli ako nedôveryhodného. Viac námahy analyzovať jeho informácie si dala až britská tajná služba, ktorá sa postarala o bezpečné prevezenie jeho archívu a rodiny do Británie, kde vlani v utajení umrel vo veku 82 rokov.

Druhý diel
Prvý knižný výber z Mitrochinovho archívu vyšiel v roku 1999, jeho spoluautorom bol britský historik Christopher Andrew. Venoval sa pôsobeniu KGB na Západe a v Európe a obsahoval aj informácie o agentoch stojacich na čele firiem pracujúcich pre Pentagón, odpočúvaní telefonátov Henryho Kissingera či infiltrácii do verejného života západného Nemecka či najvyššej francúzskej politiky. Druhý diel s podtitulom KGB a svet je zameraný predovšetkým na rozvojové krajiny - sovietske vedenie totiž dospelo k názoru, že práve v nich sa im podarí vyhrať studenú vojnu.

Vodka a Afganistan
KGB bola v dobýjaní tretieho sveta dokonca angažovanejšia než sovietske ministerstvo zahraničných vecí. Bola nadšená vývojom na Kube a toto nadšenie ju nakoniec priviedlo až k takým katastrofám, akou bola napríklad sovietska invázia do Afganistanu, kde pripravila podmienky na ňu zavraždením prezidenta Hafizullaha Amina. Najdlhšie úradujúci šéf KGB Jurij Andropov bol ešte v prvých štádiách afganského konfliktu presvedčený o správnom smerovaní. V roku 1980 rozprával vietnamským súdruhom, že Sovietsky zväz o svetovej revolúcii nielen hovorí, ale sa na nej aj aktívne podieľa. Počas predchádzajúcich rokov si podľa neho "oslobodené" krajiny ako Angola, Mozambik, Etiópia a Afganistan osvojili marxistické režimy. Globálne víťazstvo komunizmu však bolo napriek týmto čiastkovým úspechom iba fantáziou, ktorou sa Sovieti opájali rovnako často ako vodkou, zabúdajúc na niektoré podstatné súvislosti.

Aids, ten americký vynález
KGB bola veľmi náchylná preceňovať svoje úspechy. Ďalšou slabou stránkou bola jej neschopnosť interpretovať a správne využiť získané informácie - všeobecne sa vedelo, aké informácie komunistické vedenie očakávalo, a tomu sa neraz prispôsobovali aj informácie podávané tajnou službou. Niektoré akcie KGB však boli pomerne úspešné, darilo sa im v šírení dezinformácií. Ešte aj dnes vám mnoho ľudí bude presvedčivo tvrdiť, že aids vytvorila CIA. V rámci ideologického ovplyvňovania Latinskej Ameriky zase tvrdili, že Američania odtiaľ kradnú malé deti a ich telá využívajú na transplantáciu orgánov pre svojich milionárov. V šírení tejto správy KGB nechtiac veľmi pomohli Svedkovia Jehovovi, ktorí ju zapracovali do svojej agendy.

Neodolateľná Indira
Sovietske vedenie sa najmä v 70. rokoch sústredilo na ľudnatú Indiu, ktorú považovali za ukážkový príklad, ako nejakú krajinu infiltrovať svojimi myšlienkami a agentmi. Sovieti boli podľa autorov knihy v Indii - kde svojich ľudí dosadzovali na dôležité posty - úspešnejší ako Američania aj preto, že indická spoločnosť je mimoriadne skorumpovaná a sovietski agenti mali s podplácaním domovské skúsenosti. V tejto schopnosti sa im Američania nikdy nedokázali vyrovnať. Ich miláčikom bola premiérka Indira Ghándíová, tešiaca sa mimoriadne štedrej pomoci zo sovietskych zdrojov. Zlé jazyky hovoria, že sa ani neunúvala vracať kufre, v ktorých jej prichádzala od KGB finančná pomoc...

Pád a vzostup
Sovietska tajná služba si zakladala na svojom vplyve na indickú verejnú mienku. KGB sa podarilo v indickej tlači v roku 1973 umiestniť 3 789 článkov, čo bolo pravdepodobne najviac v celom nekomunistickom svete. Mali vplyv na denníky, ako aj na tlačovú agentúru, ich prostredníctvo šírili najmä protiamerickú propagandu. Sovieti sa však s podporou Indiry Ghándíovej prepočítali. O dva roky neskôr prišla Ghándíová o moc a ľudia jej pád nadšene oslavovali na uliciach. Ghándíovej nástupcom sa stala nočná mora sovietskeho vedenia - Moraji Desai. Keď sa Ghándíová do svojho úradu na začiatku 80. rokov vrátila, k sovietskej politike už nemala taký vrúcny vzťah.
Zo strany KGB sa však dianie v Indii uberalo želaným smerom, ale - ako konštatujú autori knihy - stál proti nim silnejší nepriateľ. Bol ním nespochybniteľný americký úspech, ako aj synergický efekt zo spoločného pôsobenia amerického Hollywoodu a indického Bollywoodu. Oproti nim pôsobila sovietska kultúra ako "vykastrovaný sivý pes vyjedajúci odpadkové koše".

Čakanie na Brežneva
Asi najpripravovanejšou akciou KGB v Indii bola štátna návšteva Leonida Brežneva v roku 1973. Bolo treba navodiť dojem, že generálny tajomník bude všade vrelo vítaný. Brežnev to pokazil nudnosťou svojich prejavov. Indovia pomohli počas jeho prejavu v Dillí zhromaždiť dvojmiliónové publikum, pred väčším pravdepodobne žiadny ruský potentát nerečnil. Prejav bol nezvyčajne dlhý a ťažkopádny, keď sa už začalo stmievať, publikum sa začalo vytrácať, ale indická polícia ich naháňala späť z obavy, že by sa sovietsky vodca mohol uraziť. Hoci aj Brežnev mal zmiešané pocity, KGB mu nahovárala, že jeho návšteva mala aj vďaka jej snahe famózny úspech.

Bitka o Latinskú Ameriku
Najsilnejším a najvernejším spojencom ZSSR bol zrejme Fidel Castro, veď jeho oddanosť prežila aj samotný Sovietsky zväz. Nechcene prispel aj k smrti veľkého marxistického favorita, čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho, ktorého vojenským prevratom zosadil generál Pinochet a v krajine nastolil tvrdú diktatúru. Prvé styky s Allendem KGB nadviazala už v 50. rokoch, zosilneli v ďalšom desaťročí. V roku 1970 sa stal prvým slobodne zvoleným marxistickým prezidentom v Latinskej Amerike, dva márne pokusy CIA o zvrátenie situácie zlyhali. Styky s Allendem najlepšie fungovali prostredníctvom jeho obľúbenej milenky, s ktorou strávil viac času než s manželkou. Maria Contreras Bellová, zvaná La Payita, bola oficiálne jeho osobnou asistentkou, KGB ju vo svojich zápisoch viedla pod krycím menom Marta. Pri rôznych sexuálnych orgiách a sledovaní pornofilmov KGB pracovala na upevnení svojho vplyvu. Na jeho volebnú kampaň prispela vyše 400-tisíc dolármi, nie je však celkom jasné, či Allende vedel, od koho tie peniaze vlastne dostal.

Falošný výstrel z Auróry
Jeho zvolenie za prezidenta bolo považované za revolučný úder imperialistickému systému v Latinskej Amerike. Nový prezident však nebol typickým revolucionárom. Rád si pestoval svoje aristokratické chúťky, mal rád kvalitné vína, moderné umenie, dobré oblečenie a elegantne oblečené ženy. A ešte radšej vyzlečené, Allende bol nevyliečiteľný sukničkár, čo Sovieti dokázali vynikajúco využiť.
Allendeho problémom a zároveň zlyhaním KGB bolo, že nič neplánoval na viac ako 48 hodín dopredu. Takto nezvládol ani vojenský puč, pri ktorom ho údajne rozstrieľali nepriatelia. Pravdou však je, že spáchal samovraždu - zastrelil sa. Tento výstrel je menej slávny ako výstrel z Auróry, pri sovietskych ašpiráciách v Latinskej Amerike však zohral podobne dôležitú úlohu.