(1304 -- 1306) namaľoval taliansky umelec Giotto di Bondone (1267 -- 8. január 1337), zvaný jednoducho Giotto, ktorý sa považuje za prvú veľkú osobnosť európskeho maliarstva vôbec. Hoci tvoril na sklonku gotiky, svojím novátorským prístupom položil základy talianskej renesancie. Klaňanie troch kráľov je súčasťou cyklu fresiek zo života Krista v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Série nástenných obrazov v chrámoch slúžili v tých časoch ako Biblia pre analfabetov -- komiksovou formou sprístupňovali jednoduchému ľudu príbehy z Písma. Giotto -- na rozdiel od svojich predchodcov -- vniesol do náboženských výjavov realizmus. Jednotlivým postavám prisúdil konkrétne emócie, takpovediac ich zniesol na zem. Traja králi nie sú mŕtvolne strnulí, autori ich (aj ostatné figúry) zachytil v jemnom pohybe. Dôležitú úlohu v Giottových maľbách zohráva architektúra. Povýšil ju na plnohodnotnú súčasť deja. Skaly a drevený prístrešok tvoria javisko, na ktorom sa odohráva predstavenie. Objemy postáv sú ešte mohutné, telá akoby pozostávali z nahrubo opracovaných blokov neznámeho materiálu. Giotto nepotreboval ani kompozičné detaily, sústredil sa výlučne na hlavnú líniu príbehu. Napriek tomu (alebo práve preto) má jeho striedmy štýl silu a výraz. Ďaleko od byzantského pozlátka sa začína reálny život.