Vývoj konkurenčnej schopnosti produktov chemického priemyslu SR

Export produkcie zahŕňajúcej rafinérske produkty, chemikálie a chemické výrobky, gumárenské výrobky a produkty spracovania plastov, vzrástol za obdobie január až február 2003 oproti prvým dvom mesiacom minulého roku o 23,4 percenta pri 12,7-percentnom raste importu. To prinieslo významnú zmenu záporného salda z obdobia prvých dvoch mesiacov roku 2002 na kladné v porovnateľnom období tohto roku, čo znamenalo 103,6-percentné zlepšenie tohto ukazovateľa.
Ešte výraznejšie zlepšenie tohto stavu pribrzdil približne 8-percentný rast dovozov takých tovarov, ktoré nemali ekvivalent v slovenskom vývoze. Indikuje ho oživenie tuzemskej spotreby chemickej produkcie, ktorú domáca výroba nestačí saturovať. Tento jav sám osebe nemusí byť nepriaznivý v prípade rastového trendu konkurenčnej schopnosti tovarov umiestňovaných na zahraničných trhoch. To však napriek veľmi optimisticky vyzerajúcemu výhľadu vyplývajúcemu z vyššie uvedených rastových trendov pre slovenskú exportovanú chemickú produkciu neplatí. Pri hlbšej analýze vývozno-dovozných relácií z globálneho pohľadu totiž zistíme, že podiel segmentu "konkurencia kvalitou" v sledovanom období klesol z 38,8 percenta na 33,6 percenta. Podiel segmentu "konkurencia cenou" síce zaznamenal rast zo 45,5 percenta na 49,6 percenta, ale vzrástol aj podiel segmentu "štrukturálne problémy z 9,4 percenta na 10,5 percenta pri stagnácii podielu segmentu "deficit cenovej konkurencie" (6,3 percenta v roku 2003 oproti 6,2 percenta v roku 2002) na celkovom exporte chemickej produkcie.
Konkurenčná schopnosť
Z hodnotenia relatívnych podielov jednotlivých výrobkových skupín vyplýva, že k uvedenej zníženej konkurenčnej schopnosti najviac prispeli rafinérske ropné výrobky, kde takmer polovica vyvážanej produkcie, ktorá v roku 2002 konkurovala kvalitou už v sledovanom období 2003, konkuruje iba vďaka nižším cenám oproti ekvivalentu dovážanému na slovenský trh. Podobný trend zaznamenali aj primárne plasty, priemyselné hnojivá, ostatné chemické výrobky, plastové výrobky a gumárenské výrobky, pričom pri posledných troch významne narástol podiel segmentu "štrukturálne problémy", ktorý indikuje možnosť výpadku dotknutých výrobkových sortimentov z trhu.
Na druhej strane zlepšenie konkurenčnej schopnosti tovarov vykazujú tak anorganické, ako aj organické chemikálie a chemické vlákna.
Trhy EÚ a CEFTA
Na trhy EÚ a CEFTA, ktoré budú v čase nášho vstupu do EÚ vlastne jednotným vnútorným trhom, smerovalo v prvých dvoch mesiacoch tohto roka 93,3 percenta exportu slovenskej chemickej produkcie (v porovnateľnom období minulého roka 91 percent), to znamená, že podmienky týchto trhov vlastne určujú konkurenčnú schopnosť slovenského chemického priemyslu.
Čo sa týka súčasného trhu EÚ, slovenský export chemickej produkcie na toto teritórium v sledovanom období v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o 20,8 percenta a import z tohto teritória o 15,1 percenta, napriek tomu sa však záporné saldo prehĺbilo o 3,8 percenta. Nádejne sa javí mierny rast podielu segmentu "konkurencia kvalitou" z 27,7 na 28,5 percenta, avšak významne klesol podiel segmentu "konkurencia cenou" zo 62,8 percenta na 57,7 percenta pri súčasnom raste podielu segmentu "štrukturálne problémy" zo 7,4 percenta na 11,6 percenta. Na trhu EÚ sa významne zlepšila konkurenčná schopnosť rafinérskych ropných výrobkov, pri ktorých podiel segmentu "konkurencia kvalitou" vzrástol na úkor podielu segmentu "konkurencia cenou". Zlepšenie zaznamenali tiež anorganické a organické chemikálie, priemyselné hnojivá, ostatné chemické výrobky a chemické vlákna. Dosť výrazne sa zhoršila konkurenčná schopnosť farmaceutických prípravkov a pokles vidieť aj pri gumárenských a plastových výrobkoch na trhoch CEFTA.
Naša produkcia
Slovenská chemická produkcia zaznamenala aj v roku 2002 kladné saldo zahraničného obchodu, a to sa v prvých dvoch mesiacoch tohto roku ešte zlepšilo o 61,3 percenta oproti porovnateľnému obdobiu roku 2002, najmä vďaka 31,6-percentnému rastu exportu a iba 9,7-percentnému rastu importu. Tieto optimistické údaje však zhoršuje pokles podielu segmentu "konkurencia kvalitou" zo 70,3 percenta na 30,6 percenta, a vzrast podielu segmentu "konkurencia cenou" z 21,8 na 60,2 percenta. Vzrástol aj podiel kvalitnej produkcie, na rozšírenie ktorej nie sú dostatočné prostriedky a ktorá je charakterizovaná ako segment "deficit cenovej konkurencie" z 3,9 percenta na 6,5 percenta a pozitívne možno hodnotiť pokles podielu segmentu "štrukturálne problémy" zo 4 percent na 2,7 percenta z celkového exportu smerovaného na trhy CEFTA.
Z pohľadu výrobkových skupín možno skonštatovať, že rafinérske ropné výrobky na trhoch CEFTA zmenili svoju pozíciu z "konkurencie kvalitou" na "konkurenciu cenou". Výmenu medzi týmito segmentmi zaznamenali aj anorganické chemikálie. Opačný trend s rastom konkurencie kvalitou na úkor konkurencie cenou je na trhoch CEFTA badateľný pri organických chemikáliách, priemyselných hnojivách, primárnych plastoch, gumárenských výrobkoch a chemických vláknach. Výrazný pokles v segmente "konkurencia kvalitou" zaznamenávajú farmaceutické prípravky pri raste "deficitu cenovej konkurencie", ale s poklesom podielu segmentu "štrukturálne problémy" a podobnú tendenciu vykazujú výrobky z plastov.
Konjunkturálne vplyvy
Ako z uvedeného vyplýva, produkciu odvetví chemického priemyslu z pohľadu jej trhovej pozície výrazne ovplyvňujú konjunkturálne vplyvy, pričom sa ľahko uskutočňujú prechody medzi jednotlivými segmentmi konkurenčnej schopnosti tovarov vzhľadom na pomerne malé rozdiely, najmä jednotkových cien vývozu a dovozu.
Udržanie rozvojových pozícií si vyžaduje permanentnú inováciu. Tá je limitovaná celkovými požiadavkami na ochranu životného prostredia, ktoré sa však postupne stávajú jedným z ukazovateľov kvality produktu.
Vzhľadom na uvedené je ďalší rozvoj odvetví závislý od toho, či podnikateľské subjekty v nich zaradené budú dostatočne silné na to, aby zabezpečili dostatok zdrojov na inovácie, do ktorých už možno zaradiť aj celkové aspekty udržateľnosti rozvoja z pohľadu zdravého životného prostredia v rámci celého životného cyklu výrobku.