Informuje o tom agentúra DPA.
"Mali by sme o dátume diskutovať čo najpokojnejšie," povedal Scholz po neformálnom summite EÚ v Budapešti. Opozičné strany žiadajú, aby sa hlasovanie o dôvere konalo už budúci týždeň a voľby tak boli vyhlásené na čo najskorší termín.
Vyjadrenia kancelára prišlo po tom, ako viacero združení právnikov i hlavná volebná predstaviteľka krajiny varovali pred dôsledkami okamžitých volieb.
Scholz v stredu odvolal svojho ministra financií Christiana Lindnera, ktorého liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) následne odišla z koalície. Kancelár navrhol hlasovanie o dôvere teraz už menšinovému kabinetu svojich sociálnych demokratov (SPD) a Zelených v parlamente 15. januára, čo by pravdepodobne viedlo k voľbám v marci.
Opozičný líder Friedrich Merz, ktorého kresťanskí demokrati (CDU) vedú v prieskumoch, obvinil Scholza z nezodpovednosti a taktiky zdržiavania.
Scholz argumentuje, že hlasovanie o dôvere v januári by umožnilo ešte pred rozpustením parlamentu prijať naliehavé a dôležité zákony. Jedným z nich je projekt zameraný na ochranu Ústavného súdu pred politickým vplyvom, ktorý si získal podporu medzi poslancami v čase vzostupu populistických skupín.
Skupina nemeckých právnických združení v piatok zdôraznila, že tento legislatívny návrh má "taký mimoriadny význam pre ústavný štát, že všetky demokratické strany musia pracovať na prijatí tejto reformy pred plánovanými novými voľbami".
Kancelár dostal aj neočakávanú podporu od volebnej komisárky Ruth Brandovej. Tá v liste Scholzovi, ku ktorému sa dostala DPA, píše o "výzvach a rizikách predčasných volieb v januári alebo februári 2025". Podľa jej slov by mohli narušiť dôveru v integritu volieb.
Na základe nemeckého zákona sa voľby musia konať 60 dní od rozpustenia Spolkového snemu. Brandová uviedla, že ak by parlament rozpustili pred vianočným obdobím, mohli by nastať problémy so zaobstarávaním papiera a tlačiarenských služieb. Potrebné by boli aj osobitné bezpečnostné opatrenia vzhľadom na zvýšené hybridné hrozby.