Do roku 2028 by mal deficit slovenských verejných financií klesnúť k úrovni dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP), vďaka čomu by mal verejný dlh začať klesať.
Na naplnenie tohto plánu je potrebné za štyri roky prijať konsolidačné opatrenia v objeme 4,4 percenta HDP alebo sedem miliárd eur. Vláda zatiaľ prijala opatrenia na prvý rok v čistom objeme 1,4 percenta HDP.
Vyplýva to z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, ktorý v utorok schválila vláda a následne ho predkladá Európskej komisii.
Strednodobý plán pripravujú krajiny EÚ tento rok prvýkrát, a to v súvislosti s nedávnou reformou európskych rozpočtových pravidiel. Tie majú za cieľ nastaviť také tempo konsolidácie pre najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicami 60 percent, respektíve troch percent HDP aj desať rokov po horizonte plánu.
"V dôsledku toho musí Slovensko, ako krajina výrazne čeliaca demografickému tlaku populácie, už do niekoľkých rokov dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízko vyrovnaného hospodárenia," vysvetlilo v dokumente ministerstvo financií.
Na dosiahnutie týchto cieľov sa zavádzajú každoročné limity rastu čistých výdavkov ako jediný záväzný operatívny nástroj, ktorého plnenie sa bude vyžadovať. "Do roku 2028 strednodobý plán cieli celkový pokles deficitu k dvom percentám HDP, kedy by už mal dlh v pomere k HDP začať medziročne klesať. Maximálny rast čistých výdavkov do roku 2028 je na úrovni 8,1 percenta," vyčíslilo ministerstvo s tým, že v nasledujúcich rokoch budú v jednotlivých návrhoch rozpočtu špecifikované opatrenia na naplnenie týchto cieľov.
Aktuálny strednodobý plán obsahuje podľa rezortu financií približne tretinu potrebnej konsolidácie. "Ide najmä o reformu sadzieb DPH, zvýšenie korporátnej dane pre veľké podniky, zvýšenie sektorových daní v regulovaných odvetviach, či zacielenie sociálnych výdavkov na nízkopríjmových obyvateľov. Väčší objem konsolidačných opatrení zároveň kryje niektoré nové výdavky najmä v sociálnej oblasti, a tiež umožňuje vytvorenie rezervy na nepredvídaný vývoj," priblížil rezort financií.
V strednodobom pláne predstavuje aj plánované a realizované reformy a investície, ktoré majú prispieť k naplneniu spoločných priorít EÚ a špecifických odporúčaní pre Slovensko.
Ide napríklad o opatrenia v oblasti spravodlivej zelenej transformácie, reformy na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, podpory znevýhodnených skupín a riešenia energetickej chudoby, či prechod na digitálnu spoločnosť.
Po schválení vládou Národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028 prerokuje aj Národná rada. Európska komisia by mala poskytnúť hodnotenie tohto plánu do šiestich týždňov od jeho prijatia.