Živočíšny život mohol na Zemi vzniknúť až o 1,5 miliardy rokov skôr, ako sa doteraz myslelo. Tvrdí to skupina vedcov, podľa ktorých ich teóriu podporujú nové dôkazy nájdené v skalách v západoafrickom Gabone. Tieto organizmy ale podľa nich žili len vo vtedajšom vnútrozemskom mori, nerozšírili sa globálne a nakoniec vymreli, píše server BBC.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že živočíchy sa na Zemi prvýkrát objavili zhruba pred 635 miliónmi rokov. Medzinárodný tím pracujúci v Gabone však tvrdí, že v tamojších horninách objavil dôkazy o podmienkach vhodných pre živočíchy už pred 2,1 miliardami rokov.
BBC podotýka, že štúdia zverejnená v odbornom časopise Precambrian Research je odklonom od tradičného poňatia vývoja mnohobunkových organizmov.
Objav s doteraz nevysvetleným pôvodom pochádza z Franceville v Gabone, kde odborníci pred desiatimi rokmi identifikovali vrstvy sedimentov, ktoré by mohli byť tvorené skamenenými živočíšnymi organizmami.
Vedci s pomocou hlbokých vrtov v okolitých horninách našli stopy po kyslíku a fosfore, ktorý by mohol skorým organizmom slúžiť ako potrava.
Ak je teória o ranom živočíšnom živote správna, miliardy rokov starej formy života sa podobali dnešným hlenkám či slizovkám - amébovitým organizmom, povedal BBC vedúci štúdie Ernest Chi Fru z waleskej Cardiffskej univerzity.
"Nie som proti myšlienke, že pred 2,1 miliardami rokov existovali zložitejšie živiny, ale nie som presvedčený, že by to mohlo viesť k takej diverzifikácii, ktorá by utvorila zložité organizmy," domnieva sa naopak odborník Graham Shields z londýnskej univerzity UCL, ktorý sa na výskume nepodieľal.
"Hovoríme, pozrite sa, máme tu skameneliny, máme tu kyslík, to podnietilo vznik prvých zložitých živých organizmov," uvádza Chi Fru. Rovnaký proces je podľa neho pozorovateľný pred 635 miliónmi rokov.