Hospodárenie mesta Bratislava spolu s finančnými operáciami dosiahlo za rok 2023 prebytok viac ako 29,5 milióna eur.
Za uplynulý rok boli celkové príjmy rozpočtu vrátane príjmových operácií na úrovni viac ako 565,5 milióna eur a celkové výdavky vrátane výdavkových finančných operácií viac ako 536 milióna eur. Vyplýva to zo záverečného účtu mesta za rok 2023, ktorý schválilo vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Výsledkom rozpočtového hospodárenia hlavného mesta za rok 2023 bez finančných operácií bola strata vo výške viac ako 33 miliónov eur, ktorá je rozdielom medzi príjmami a výdavkami bežného a kapitálového rozpočtu.
Hospodárenie bežného rozpočtu za rok 2023 bolo prebytkové vo výške viac ako 16,2 milióna eur. Kapitálový rozpočet dosiahol schodok vo výške viac ako 49,3 milióna eur. Schodok kapitálového rozpočtu bol vykrytý prebytkom z hospodárenia finančných operácií.
"Špecifikom roku 2023 bolo, že hlavné mesto vstúpilo do roku 2023 rozpočtovým provizóriom. Čo znamenalo, že mesačné výdavky počas prvých troch mesiacov roka boli limitované výškou jednej dvanástiny rozpočtu 2022," uvádza dôvodová správa materiálu.
Nárast bežných príjmov bol podľa hlavného mesta zapríčinený napríklad aj jednorazovými príjmami z ostatných bežných transferov, ktoré boli čiastočnými kompenzáciami vysokých cien energií a výdavkov za humanitárnu pomoc utečencom.
Výpadok bežných príjmov dane z príjmov fyzických osôb vplyvom daňového bonusu bol vlani zo strany štátu čiastočne dotovaný daňou z príjmov právnických osôb.
Hlavné mesto zároveň konštatuje, že sa mu podarilo zlepšiť výber dane z nehnuteľností, pričom dochádza aj k oživeniu výberu dane za ubytovanie a užívanie verejného priestranstva. Tie sa vracajú do čias pred pandémiou.
Dosiahnutými bežnými príjmami sa magistrátu podarilo zvládnuť financovať zvýšené bežné výdavky spôsobené pretrvávajúcimi vyššími cenami energií, dofinancovanie výpadku tržieb a zvýšených výdavkov Dopravného podniku Bratislava či zákonné zvýšenia personálnych výdavkov v rozpočtových a príspevkových organizáciách.
Najväčšou investičnou položkou pri kapitálových výdavkoch bolo aj v minulom roku pokračovanie výstavby električkovej trate v Petržalke, ktorá tvorila 23,7 percenta z celkových vynaložených investícii.
Hlavné mesto za rok 2023 vykazuje dlh vo výške viac ako 186,4 milióna eur. K 31. decembru 2023 dosiahla dlhová zaťaženosť hlavného mesta úroveň 47,45 percenta.
S tvrdením magistrátu o hospodárení s prebytkom nesúhlasí mestský poslanec a starosta Petržalky Ján Hrčka. "Ak si zoberiete úver a ten úver vám ostane, to nie je prebytok. Hlavné mesto hospodárilo s viac ako 33-miliónovou stratou. Žijeme na dlh," skonštatoval Hrčka počas rozpravy.
Podľa poslanca Martina Winklera si treba brať príklad z iných samospráv, ktoré hospodárili s prebytkom. Príkladom je podľa neho napríklad Bratislavský samosprávny kraj, ktorý zároveň znížil svoje úverové zaťaženie.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová upriamila pozornosť na vysoké zadlženie mesta, na ktoré upozornila aj kontrolórka. Tieto veci podľa nej netreba bagatelizovať. "Je to vážna vec, treba to brať do úvahy a treba sa podľa toho správať," odkázala Čahojová.