Island si v sobotu volí svoju novú hlavu štátu v prezidentských voľbách, ktoré budú zrejme tesným súbojom troch žien vrátane bývalej premiérky Katrín Jakobsdóttir.

Islandský prezident má v tejto severskej parlamentnej republike prevažne ceremoniálnu funkciu, pričom je garantom ústavy a národnej jednoty. Má však právomoc vetovať právne predpisy alebo ich predložiť na referendum. Je volený v priamych voľbách na štvorročné obdobie a počet jeho mandátov nie je obmedzený.

V krajine s 380-tisíc obyvateľmi môže kandidovať každý občan, ktorý zozbiera 1 500 podpisov.

Mimoriadne populárny islandský prezident Gudni Jóhannesson, ktorý zastáva funkciu od roku 2016 a v roku 2020 bol opätovne zvolený s 92 percentami hlasov, začiatkom tohto roka oznámil, že o ďalší mandát sa už uchádzať nebude.

Volebnej kampani, v ktorej kandidáti tradične kandidujú ako nezávislí bez straníckej príslušnosti, nedominovala žiadna ústredná téma. Voliči si vyberajú spomedzi 13 kandidátov.

Katrín (48), ktorá stála na čele ľavicovo-pravicovej koaličnej vlády od roku 2017 do apríla, keď odstúpila, aby mohla kandidovať za prezidentku, sa musela brániť kritike, že je na túto funkciu príliš politická.

Katrín a ďalšie dve ženy - Halla Tómasdóttir a Halla Hrund Logadóttir - vedú v prieskumoch verejnej mienky.

Halla je 55-ročná podnikateľka, ktorá sa v prezidentských voľbách v roku 2016 umiestnila na druhom mieste, zatiaľ čo Halla Hrund je 43-ročná odborníčka na životné prostredie, Arktídu a energetiku, a v súčasnosti pôsobí ako pomocná profesorka na Harvardovej univerzite v USA.

Podľa prieskumu zverejneného v piatok v denníku Morgunbladid vedie Katrín s 26 percentami, tesne za ňou je Halla s 24 percentami a Halla Hrund s 19 percentami. Výsledky volieb sa očakávajú v nedeľu v skorých ranných hodinách.

Island už v minulosti mal ženu v prezidentskom kresle; v roku 1980 sa Vigdís Finnbogadóttir stala vôbec prvou ženou na svete, ktorú demokraticky zvolili za hlavu štátu. Zvíťazila aj v nasledujúcich troch voľbách - v rokoch 1984, 1988 a 1992.