Európskych novinárov a médiá naďalej ohrozuje nezákonné používanie špionážnych počítačových programov či zneužívanie súdnych procesov s cieľom brániť ich investigatívnej práci. Vo výročnej správy to uviedla platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov. Informoval o tom hovorca Rady Európy Jaime Rodriguez.
V roku 2023 upozornili partneri spomínanej platformy na 285 vážnych hrozieb alebo útokov na slobodu médií v Európe, čísla sú pritom podobné s rokom 2022. Zatiaľ čo v roku 2023 klesol počet zabitých novinárov a násilia voči nim, rástla rozmanitosť hrozieb, nátlaku a obmedzení, pod ktorými musia pracovať.
Správa poukazuje na čoraz častejšie zneužívanie strategických žalôb proti účasti verejnosti. Tie iniciujú politici a podnikateľské subjekty na základe vnútroštátnych zákonov o ochrane dobrej povesti s cieľom obmedzovať novinárov, ktorí sú potom vystavení trestným rozsudkom a musia platiť vysoké odškodné a pokuty.
Obavy vzbudzuje aj neistá situácia novinárov v exile, najmä tých z Ruska a Bieloruska. Správa informuje o veľkom počte novinárov, ktorí museli utiecť do zahraničia z dôvodu ohrozenia ich života a slobody, súdneho stíhania, vyhrážok a zastrašovania, ktoré často pokračuje aj po ich odchode do exilu.
Negatívny vplyv na slobodu médií mala v roku 2023 aj naďalej ruská agresia proti Ukrajine. Dvaja novinári - Bohdan Bitik a Arman Soldin - zahynuli pri výkone povolania na Ukrajine a niekoľko ďalších novinárov bolo zranených.
Platformu Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov zriadila Rada Európy v roku 2015 v spolupráci s viacerými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v oblasti slobody prejavu a združeniami novinárov s cieľom poskytovať informácie, ktoré môžu slúžiť ako základ pre dialóg s členskými štátmi o možných ochranných alebo nápravných opatreniach.