Izraelská centrálna banka v dôsledku ozbrojeného konfliktu s palestínskym hnutím Hamas zhoršila výhľad domácej ekonomiky na tento aj budúci rok. Informovala o tom dnes v tlačovej správe.
Udržanie finančnej stability
Banka teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt Izraela sa tento rok aj budúci rok zvýši o dve percentá. V prognóze z minulého mesiaca počítala s rastom o 2,3 percenta tento rok a o 2,8 percenta budúci rok.
Banka ďalej podľa očakávania ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu štvrtý mesiac za sebou bez zmeny na 4,75 percenta, teda na najvyššej úrovni od roku 2006.
Zástupcovia banky sa v kontexte terajšieho konfliktu sústredia na udržanie finančnej stability. Guvernér centrálnej banky Amir Jaron uviedol, že znižovanie sadzieb nemá vzhľadom na neistotu v ekonomike zmysel.
"Vojna má významné ekonomické dopady, a to ako na reálnu ekonomickú aktivitu, tak na finančné trhy," uviedla banka vo vyhlásení. "Panuje veľká neistota ohľadom toho, ako dlho a s akou intenzitou bude vojna trvať," dodala.
Ekonomická neistota
Guvernér centrálnej banky Jaron ďalej uviedol, že pre konflikt štát príde, s uvážením nákladov aj ušlých príjmov, o približne desať percent hrubého domáceho produktu.
Potvrdil tak údaj, o ktorom na začiatku novembra s odvolaním sa na izraelské ministerstvo financií písal hospodársky denník Kalkalist.
Vojna Izraela s palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy bude podľa denníka stáť židovský štát dvesto miliárd šekelov. Prognóza vychádza z predpokladu, že vojna bude trvať osem až dvanásť mesiacov a obmedzí sa iba na Pásmo Gazy.
Miera inflácie v Izraeli sa v októbri znížila zo septembrových 3,8 na 3,7 percenta. Zostala tak nad ročným cieľovým rozmedzím jedno až tri percentá.