Na jar 2019 sa v poľských liberálnych médiách a na sociálnych sieťach objavili správy o smrti transrodovej osoby Milo. Kvôli tomu, že cítila, že ju spoločnosť neprijíma, skočila vo Varšave z mosta do Visly. V jednom z posledných príspevkov na facebooku táto osoba napísala, ako ju štve, že nemôže byť tým, kým chce, a že ľudia prikladajú väčšiu váhu tomu, ako vyzerá, ako sa cítia.
Milosz Prepiórkowski z organizácie Lambda Varšava povedal, že podobných prípadov bude v Poľsku viac, ale že sa o nich nevie, pretože na rozdiel od Milo nejde o aktivistov. Pripomenul, že prieskumy ukazujú, že 70 percent mladých ľudí z komunity LGBT+ aspoň raz za život pomýšľalo na samovraždu. Čo sa týka zmien, ktoré sa po nedeľňajších parlamentných voľbách čakajú v poľskej politike, je opatrný.
Ohľadom právnej situácie osôb LGBT+ je Poľsko z krajín Európskej únie niekoľkoročný v rade na poslednej pozícii indexu Medzinárodného združenia lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov.
Ľudské práva a právo na rovnaké zaobchádzanie sú v Poľsku rešpektované na 15 percent, v prípade Česka je to 26 percent. Zlú právnu situáciu na vlastnej koži pociťujú ľudia, ktorí v zahraničí uzavreli jednopohlavné zväzky, ktoré Poľsko neuznáva, alebo transľudia, ktorí majú problémy s tranzáciou. V rámci tohto procesu musia napríklad pri zmene mena v dokladoch podať žalobu na svojich rodičov kvôli chybnému stanoveniu pohlavia pri narodení, priblížil Prepiórkowski.
Lambda Varšava poskytuje právne a psychologické poradenstvo, prevádzkuje linku dôvery. Ľuďom z Varšavy z komunity LGBT+, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou, dáva možnosť tri mesiace stráviť v azylovom dome. Ide o jeden z bodov takzvanej
Charty LGBT, ktorú v roku 2019 podpísal varšavský primátor Rafal Trzaskowski z Občianskej koalície a ktorej cieľom je okrem iného uľahčiť život ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou. V tréningovom bývaní na utajovanej adrese sa títo ľudia pripravujú na samostatný život. Využívajú ho hlavne osoby, ktorých identitu odmieta prijať rodina. "Rodičia napríklad čakajú na to, kým syn dosiahne 18 rokov, a v deň narodenín mu povedia, aby vypadol," priblížil Prepiórkowski situáciu niektorých klientov Lambdy.
Aj táto organizácia sa po ruskej invázii na Ukrajinu zapojila do pomoci ľuďom utekajúcim z napadnutej krajiny. Viac ako 1300 ukrajinským osobám LGBT+ poskytla bývanie, poukážky na jedlo a oblečenie, kurzy poľštiny alebo poradenstva.
Sú medzi nimi napríklad HIV pozitívni ľudia alebo chorí s AIDS, ktorých kvôli tomu nezobrali do ukrajinskej armády, a tak radšej odišli do Poľska, alebo ľudia, ktorí si v sebe nesú traumu zo znásilnenia počas vojny. Propiórkowski podotkol, že Ukrajina si síce v indexe ILGA stojí lepšie ako Poľsko, ale atmosféra v spoločnosti je horšia ako v Poľsku.
"Tam ešte na pochodoch rovnosti lietajú kamene, tu už menej," povedal. Mnohí z týchto klientov chcú v Poľsku zostať aj po skončení vojny. "Zároveň sa však stretávajú s homofóbiou, transfóbiou, a preto sa na nás obracajú a vyhľadávajú našu pomoc," dodal.
Propiórkowski podotýka, že časť poľskej spoločnosti so svojou nenávisťou voči ľuďom LGBT+ nijako netají, pretože takúto rétoriku verejne razia niektorí politici. Súčasná vládnuca strana Právo a spravodlivosť v prezidentských voľbách pred tromi rokmi v súvislosti s touto komunitou hovorila o ohrození tradičnej rodiny založenej na kresťanských hodnotách. V kampani pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami ale túto tému veľkú úlohu nehralo.
"PiS si zrejme zisťuje, aká téma vzbudzuje silnejšie emócie, a asi mu vyšlo, že to je migrácia," domnieva sa Prepiórkowski. Myslí si, že väčšina ľudí pozná niekoho z komunity LGBT+ a vidí, že "neničia rodiny a neznásilňujú deti".
V Poľsku má po ôsmich rokoch PiS pri moci šancu zostaviť vládu proeurópska Občianska koalícia spoločne s Treťou cestou, v ktorej sú zastúpení aj ľudovci, a s Novou ľavicou. "Nie som veľmi optimistický," hovorí Przepiórkowski k tomu, či sa situácia ľudí, ktorým organizácia Lambda pomáha, v dohľadnej dobe výrazne zlepší. Pripomína, že za strany možnej novej koalície kandidovali aj ľudia, ktorí boli predtým spojení s krajne pravicovou Konfederáciou alebo ktorí boli v minulosti známymi postavami poľského homofóbneho prostredia.
Ide napríklad o Romana Giertycha, bývalého predsedu ultrapravicovej Ligy poľských rodín a niekdajšieho ministra školstva vo vláde PiS z rokov 2006 až 2007. Predstaviteľ Lambdy tiež očakáva, že prípadné snahy novej vlády o zlepšenie právneho postavenia osôb LGBT+ prekazí vetom konzervatívny prezident Andrzej Duda, blízky spojenec PiS. V úrade zostane ešte skoro dva roky.