Irán je proti akýmkoľvek "geopolitickým zmenám" na Kaukaze, uviedol v pondelok podľa agentúry AFP hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání.
Kanání mal na mysli pozemný Zangezurský koridor — budúcu spojnicu pevninského Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachičevan pokračujúcu do Turecka.
Irán formuloval toto vyjadrenie napriek tomu, že nedávno vyjadril podporu snahám Azerbajdžanu ovládnuť Náhorný Karabach — územie, ktoré podľa medzinárodného práva prináleží Azerbajdžanu, ale bolo roky ovládané miestnymi arménskymi separatistami. Azerbajdžanská armáda tam 19. septembra spustila bleskovú, údajne protiteroristickú, operáciu, ktorá mala za následok kapituláciu karabašských separatistov a následne aj masový odchod etnických Arménov.
Náhorný Karabach leží východne od Zangezuru a niektorí experti sa domnievajú, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev by sa teraz mohol pokúsiť začať vojenské operácie i v južnom Arménsku s cieľom vytvoriť prepojenie s Nachičevanom.
Nachičevan nesusedí s Azerbajdžanom, je vklinený medzi Arménsko, Turecko a Irán. Anexia spomínaného koridoru by prerušila prístup Iránu do Arménska a následne i do Európy.
Kanáního komentár je zrejme reakciou na návštevu tajomníka Arménskej bezpečnostnej rady Armena Grigorjana v Teheráne, kde sa v nedeľu stretol so svojím iránskym kolegom Alím Akbarom Ahmadjánom. Podľa Kanáního obaja diskutovali o "najnovšom vývoji na južnom Kaukaze".
Irán hraničí s Azerbajdžanom a Arménskom a na jeho území žije aj približne desaťmiliónová azerbajdžanská komunita i takmer 100-tisíc etnických Arménov.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Iránom sa zhoršili v januári, keď ozbrojenec vtrhol na veľvyslanectvo Baku v Teheráne, pričom zabil jedného diplomata a zranil dvoch členov ochranky.
Teherán sa tiež obáva, že jeho úhlavný nepriateľ Izrael, ktorý je hlavným dodávateľom zbraní do Azerbajdžanu, by mohol využiť azerbajdžanské územie na ofenzívu proti Iránu.