Staviť na to, že Európska centrálna banka (ECB) zníži svoje úrokové sadzby v prvej polovici budúceho roka 2024, by bolo chybou.
Vyhlásil to člen Rady guvernérov ECB a šéf lotyšskej centrálnej banky Martinš Kazaks.
Rast miezd v eurozóne ešte nedosiahol vrchol a nie je jasné, ako rýchlo sa zmierni inflácia, pripomenul.
ECB vo štvrtok zvýšila kľúčové úrokové sadzby už desiatykrát po sebe, to jej pomohlo "spevniť cestu" k zníženiu inflácie v eurozóne na cieľovú úroveň 2 percentá v roku 2025. Ale na vylúčenie ďalšieho zvýšenia úrokov je príliš skoro, upozornil Kazaks v rozhovore pre Bloomerg.
"Úrokové sadzby začneme znižovať, keď uvidíme, že dôsledne a výrazne začíname dosahovať náš cieľ. A môžem povedať jasne, že odhady zníženia sadzieb na jar alebo začiatkom leta 2023 podľa môjho názoru nie sú v skutočnosti v súlade s makroscenárom, ktorý máme," vyhlásil.
Niektorí ekonómovia predpovedajú, že banka začne so znižovaním úrokov už na jar alebo v júni 2024.
Najnovšie prognózy predpokladajú, že potrvá ďalšie dva roky, kým miera inflácie v eurozóne dosiahne 2 percentá, aj keď sa cenové tlaky v najbližších mesiacoch výrazne spomalia. Ekonomika by sa mala v roku 2024 vrátiť k medzikvartálnemu rastu na úrovni 0,4 percenta po stagnácii počas väčšiny roka 2023.
Kazaks, ktorý sa v uplynulých dňoch zúčastnil stretnutia európskych šéfov financií španielskom Santiagu de Compostela, označil tento výhľad za jedno z možných "mäkkých pristátí", v rámci ktorého by nezamestnanosť stúpa len okrajovo. A desiate zvýšenie úrokov ECB vo štvrtok by podľa neho mohlo posilniť tento scenár.
Prezidentka ECB Christine Lagardová uviedla, že "pevná väčšina" Rady guvernérov podporila tento krok (zvýšenie úrokov), aj keď si analytici neboli ešte 48 hodín pred rozhodnutím istí, či k tomu dôjde a mnohí z nich predpovedali, že banka zastaví dvíhanie úrokov.
Odvtedy sa viacerí členovia predstavenstva ECB podelili o svoje názory na to, akým smerom by sa mala jej politika ďalej uberať. Guvernér estónskej centrálnej banky Madis Müllery v inom rozhovore uviedol, že ECB už urobila dosť.
Jeho rakúsky kolega Robert Holzmann a slovinský Boštjan Vasle zase tvrdia, že ďalšie zvýšenie úrokov nemožno vylúčiť, zatiaľ čo Grék Jannis Sturnaras povedal, že by už na štvrtkovom zasadnutí ponechal radšej úrokové sadzby nezmenené.
"Aj keď mi vyhovuje, kde sú momentálne úrokové sadzby, v prípade potreby prijmeme správne rozhodnutia," vyhlásil Kazaks. "Nemyslím si, že môžeme povedať, že sme už dosiahli vrchol (úrokov)," dodal.
Lagardová argumentovala podobne po rozhodnutí ECB a na otázku, aké sú šance na zníženie sadzieb odvetila, že o tom sa ani nehovorilo.
"Opakujem, nerozhodli sme sa, nediskutovali sme a ani sme nič nevyhlásili," povedala v Santiagu de Compostela.
Inflačný výhľad eurozóny zostáva aj napriek zlepšeniu problémom pre tvorcov menovej politiky. Zatiaľ čo hlavná miera inflácie klesla na polovicu z minuloročného maxima 10,6 percenta, jadrová inflácia, bez nestálych položiek, ako sú ceny potravín a energií, je stále vysoká a vyvoláva veľa otázok a veľa sa toho ešte musí stať, pripomenul Kazaks.
Dodal, že by bol rád, keby sa vysokú infláciu podarilo zvládnuť jedným zásahom a už by nebolo potrebné ju riešiť. Ale zároveň oneskorená reakcia na nepriaznivý vývoj by si vyžiadala väčšie zásahy.
Ak v dôsledku rozhodnutia ECB inflácia klesne na 2 percentá skôr, ako sa v súčasnosti očakáva, bude to v poriadku, poznamenal.
"Ale nechcel by som, aby k tomu došlo neskôr (ako sa očakáva)," dodal.