Prezident USA Joe Biden vo štvrtok podpísal výkonné nariadenie, ktoré umožní uvalenie sankcií voči osobám zapojeným do nedávnych násilností v Sudáne. Informovala o tom agentúra AP.
Biden vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho nariadenie "postihne osoby zodpovedné za ohrozenie mieru, bezpečnosti a stability Sudánu, za podkopávanie demokratického prechodu moci v Sudáne, za používanie násilia proti civilistom alebo za vážne porušovanie ľudských práv".
Biden dodal, že násilie, ku ktorému dochádza v Sudáne, je "tragédiou a je zradou jasnej požiadavky sudánskeho ľudu na civilnú vládu a prechod k demokracii".
Boje v Sudáne vypukli 15. apríla, a to medzi dvoma veliteľmi, ktorí pred 18 mesiacmi spoločne zosnovali vojenský prevrat s cieľom zmariť prechod krajiny k demokracii.
V dôsledku boja o moc medzi veliteľom ozbrojených síl generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a veliteľom polovojenskej skupiny Sily rýchlej podpory (RSF) generálom Muhammadom Hamdánom Daklúom sa milióny Sudáncov skrývajú vo svojich domovoch a státisíce ich už museli opustiť svoje domovy. Podľa agentúr OSN bolo najmenej 334-tisíc ľudí vysídlených v rámci Sudánu a ďalšie desaťtisíce sa pred bojmi uchýlili do susedných krajín - do Egypta, Čadu, Južného Sudánu, Stredoafrickej republiky či Etiópie.
Boje si vynútili aj evakuáciu tisícov cudzincov. Niektoré agentúry OSN pôsobiace v Sudáne pozastavili svoju činnosť. Svoju misiu tam prerušil aj Svetový potravinový program (WFP), keď v bojoch na juhu Sudánu zahynuli traja jeho miestni pracovníci. Medzičasom však WFP avizoval, že svoju prácu v Sudáne obnoví.
Súčasťou bojov boli aj bezprecedentné boje v hlavnom meste Chartúm. Znepriatelené strany v Sudáne sa v utorok dohodli na predĺžení prímeria o ďalších sedem dní — od 4. do 11. mája. Najnovšie prímerie sprostredkoval juhosudánsky prezident Salva Kiir. Obe strany sa tiež dohodli, že vymenujú svojich zástupcov na mierové rokovania, ktoré sa budú konať na mieste podľa ich výberu.