S blížiacim sa polstoročným výročím krvavého puču, ktorým sa v septembri 1973 k moci dostal pravicový diktátor Augusto Pinochet, Čile pátra po viac ako 1100 zmiznutých obetiach režimu, uviedol dnes denník The Guardian. Národný pátrací plán je prvý krok v demokratickej histórii krajiny, keď vláda aktívne podporila hľadanie zmiznutých ľudí, ktorých režim zadržal, prípadne popravil, a ktorých telá sa nikdy nenašli.
Za 17 rokov Pinochetovej diktatúry bolo podľa odhadov na 40-tisíc ľudí mučených a viac tritisíc zavraždených. Počty zmiznutých sa podľa odhadov pohybujú medzi 1109 a 1469. Nájsť a identifikovať sa podarilo iba pozostatky 310 ďalších nezvestných. Režim unášal a popravoval politických väzňov naprieč celým Čile a viac ako stovku ich, ešte zaživa, vyhodil z vrtuľníkov do mora. V krajine ho aj napriek tomu mnohí dlho obdivovali vzhľadom na to, že Pinochet Čile vyviedol z hlbokej ekonomickej krízy.
"Máme morálnu povinnosť nikdy neprestať pátrať," povedal pri začatí plánu tento rok v marci čílsky prezident Gabriel Boric pri pamätníku obetiam vražednej kampane na severe krajiny.
Podľa ministra spravodlivosti a ľudských práv Luisa Cordera Vegu doteraz ležala ťarcha systematického pátrania po zmiznutých iba na bedrách ich rodín. "Ide o zistenie okolností, za ktorých boli ľudia zadržaní a zmizli," uviedol Vega. Prvým krokom podľa neho bude zhromaždenie doteraz nájdených informácií.
S niekdajšími agentmi Štátnej bezpečnosti v súčasnosti vedú čílske súdy 1482 prvostupňových trestných konaní, na prejednanie ďalších 146 prípadov sa doteraz nedostali.
Sám Pinochet, ktorý v roku 2006 zomrel v 91 rokoch, za svojho života v Čile nečelil spravodlivosti. Po zadržaní v Londýne v roku 1998 iba strávil rok a pol v domácom väzení a následne bol prepustený "z humanitárnych dôvodov". Margaret Thatcherová ho vtedy obdarovala škótskou whiskey. Zomrel s viac ako 300 nevybavenými obvineniami.
Na rozdiel od susednej Argentíny, v ktorej medzi rokmi 1976 a 1983 panovala vojenská diktatúra a súdy tam dva roky po jej konci poslali na 1000 bývalých príslušníkov režimu do väzenia za porušenie ľudských práv, v Čile niekoľko rokov po začatí prechodu k demokracii bývalí štátni príslušníci nemuseli predstúpiť pred súd. Niekoľko z nich bolo odsúdených neskôr, ale často dostali znížené sadzby v pohodlných väzenských zariadeniach s víkendovým podmienečným prepustením, prípadne domáce väzenie.