Taliansky lyžiarsky priemysel výrazne pociťuje negatívne dôsledky klimatických zmien.
Monte Cimone, obľúbené lyžiarske stredisko v talianskych Apeninách, investovalo pred zimnou sezónou 5 miliónov eur do umelého zasnežovania, aby sa chránilo pred vplyvom globálneho otepľovania. Peniaze však z veľkej časti vyhodilo zbytočne. Snehové delá totiž potrebujú na to, aby boli účinné mráz, a do polovice januára teplota ani raz neklesla pod nula stupňov Celzia.
"Vleky boli zatvorené, lyžiarski inštruktori a sezónni pracovníci nemali čo robiť a my sme za celú sezónu prišli o 40 percent príjmov," uviedol šéf miestneho konzorcia prevádzkovateľov lyžiarskeho cestovného ruchu Luciano Magnani. "Stalo sa to prvýkrát za 40 rokov, že sme boli zatvorení počas vianočných sviatkov."
Otepľovanie ohrozuje lyžiarsky priemysel po celom svete, avšak Talianska sa to týka obzvlášť, keďže mnohé lyžiarske strediská v krajine ležia v relatívne nízkych nadmorských výškach.
Podľa údajov talianskeho ekologického združenia Legambiente sa približne 90 % talianskych zjazdoviek spolieha na umelé zasnežovanie, zatiaľ čo v Rakúsku je to 70 %, vo Švajčiarsku 50 % a vo Francúzsku 39 %. To ohrozuje životné prostredie, ekonomiku a živobytie miestnych obyvateľov.
Otepľovanie v Európe spôsobuje sucho a Taliansko si nemôže dovoliť milióny kubických metrov vody, ktoré každoročne spotrebuje na výrobu snehu.
Podľa Legambiente ročná spotreba vody na talianskych alpských zjazdovkách sa čoskoro môže vyrovnať mestu s jedným miliónom obyvateľov, ako je napríklad Neapol. Takisto energia na výrobu umelého snehu je neúmerne vysoká.
Lyžiarsky priemysel stojí pred neľahkým rozhodnutím, či má ďalej bojovať v nádeji, že technologický pokrok dokáže prekonať vplyv otepľovania, alebo má zmeniť obchodný model a hľadať alternatívne zdroje príjmov.
Zatiaľ čo klimatológovia a dokonca aj talianska centrálna banka sa prihovárajú za druhé riešenie, väčšina prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk sa bráni. "Bez lyžovania stratia horské obce svoj ekonomický základ a ľudia odídu," uviedla Valeria Ghezziová, šéfka talianskeho zväzu prevádzkovateľov lyžiarskych vlekov (Anef), ktorý združuje 300 firiem a pokrýva 90 percent trhu.
Z ekonomického hľadiska ide o veľa. Taliansky lyžiarsky sektor priamo alebo nepriamo zamestnáva 400-tisíc ľudí a podľa údajov Anef ročne generuje obrat vo výške 11 miliárd eur, čo sa rovná približne 0,5 percenta výkonu ekonomiky krajiny.
Taliansko má približne 220 lyžiarskych stredísk s minimálne piatimi vlekmi, čo ho podľa správy International Report on Snow and Mountain Tourism z roku 2022 radí na tretie miesto na svete za Spojené štáty a Francúzsko. Takisto v počte zahraničných turistov je tretie za Rakúskom a Francúzskom.
Taliansko začalo vyvíjať zariadenia na umelé zasnežovanie okolo roku 1990 po tom, ako v Alpách dva roky po sebe takmer nesnežilo. V súčasnosti je v tejto oblasti svetovým lídrom. Jeden z najväčších talianskych výrobcov, spoločnosť TechnoAlpin, dodal zasnežovacie zariadenia pre zimné olympijské hry v Pekingu v roku 2022.
Niektorí ekonómovia a klimatológovia tvrdia, že snaha udržať lyžiarske strediská v nízkych nadmorských výškach je odsúdená na neúspech a zasnežovanie len odďaľuje nevyhnutné.
"Aj keď umelé zasnežovanie môže znížiť finančné straty spôsobené zimami s nedostatkom snehu, nedokáže ochrániť pred systémovými dlhodobými (klimatickými) trendmi," uviedli v decembri vo svojej správe experti talianskej centrálnej banky. "V tomto kontexte sú kriticky dôležité adaptačné stratégie, založené na diverzifikácii horských aktivít a príjmov."
Alpy, v ktorých teploty stúpajú rýchlejšie ako vo väčšine sveta, budú v lete čoraz obľúbenejšie, pretože stredomorské pláže a mestá sa stávajú nepríjemne horúcimi, predpovedajú odborníci na klímu a cestovný ruch.
Lyžovanie v nadmorskej výške 1000 až 2000 metrov bude čoskoro "ekonomicky neudržateľné" a strediská by sa mali namiesto toho zamerať na prilákanie iného druhu dovolenkárov, tvrdí klimatológ z talianskej Národnej rady pre výskum Giulio Betti.