Medzinárodný tím botanikov už desiatky rokov študuje a mapuje vegetáciu arktickej oblasti. Ekologické a stanovištné charakteristiky rastlinstva zaznamenávajú v mape, ktorú sprístupňujú širokej vedeckej obci skúmajúcej túto oblasť Zeme. Úsilie výskumného tímu zastrešuje projekt Cirkumpolárna vegetačná mapa Arktídy, ktorého členom je aj botanik Jozef Šibík z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Informovala o tom hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Najnovšiu verziu Cirkumpolárnej vegetačnej mapy Arktídy prezentujú v týchto dňoch jej autori na medzinárodnej konferencii pri príležitosti Týždňa arktickej vedy vo Viedni. Mapa zoskupuje viac ako 400 opísaných rastlinných spoločenstiev do 16 typov vegetácie, ľadovcov, slanej vody a sladkej vody s rozlíšením jedného kilometra. Zobrazuje rozľahlú oblasť medzi Severným ľadovým oceánom na severe a severnou hranicou lesov na juhu.
"Arktický región je bohatý na trpasličie kríčky, vankúšovité a trsnaté byliny, lišajníky a machy, ktoré rastú blízko zeme, aby efektívne využívali špecifické mikroklimatické podmienky a minimum zdrojov, ktoré majú k dispozícii," spresnil Šibík. Odborník na alpínske ekosystémy dodáva, že ekvivalenty arktickej vegetácie máme aj na Slovensku. Sú to vysokohorské spoločenstvá v našich najvyšších pohoriach. "Dobrým príkladom je reliktný porast s ostricou skalnou alebo ostričkou myšou, ktoré sa vzácne zachovali na niekoľkých lokalitách, prevažne v Tatrách, a predstavujú pozostatky kedysi rozšírenejšej arkto-alpínskej flóry a vegetácie," dodal.
Počas posledných dvoch dekád výskumu vegetácie cirkumpolárnej oblasti vedci na rastlinstve zaznamenali viaceré zmeny, ktoré sú dôsledkom klimatickej krízy. Zdôrazňujú, že práve v arktickej oblasti sú tieto výrazne viditeľnejšie ako v iných častiach sveta.