Jeho ďalší pokles však nebude možný bez aktívnej konsolidácie, ktorú si vyžiadajú domáce, ale aj európske fiškálne pravidlá.
Avizuje to Ministerstvo financií v materiáli Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie, ktorý v stredu schválila vláda.
Rezort financií predpokladá, že verejný dlh sa z rekordnej hodnoty 62,2 percenta HDP v roku 2021 znížil vlani o 3,6 percentuálneho bodu a v tomto roku klesne ešte o necelý bod. "Medziročný pokles dlhu v roku 2022 a 2023 bude ťahaný predovšetkým vysokou očakávanou infláciou a rozpúšťaním naakumulovanej hotovostnej rezervy z posledných dvoch rokov, ktorých vplyv najmä ku koncu horizontu vykompenzujú očakávané deficity verejnej správy," vysvetlilo ministerstvo.
Do roku 2025 sa vplyv inflácie zníži, znižovanie dlhu v pomere k HDP však bude podporovať rast ekonomiky a využívanie hotovosti verejnej správy na úkor nových emisií dlhopisov. Rezort financií predpokladá, že verejný dlh sa do roku 2025 už výrazne nezníži, mal by sa však stabilizovať pod úrovňou 59 % HDP.
Na jeho ďalší pokles už bude potrebná aktívna konsolidácia. "Napriek dočasným protikrízovým opatreniam v celkovom objeme 3,5 miliardy eur sa vláda v rozpočte na roky 2023 až 2025 prihlásila k fiškálnym cieľom znižovania deficitu hospodárenia pod 3 percentá HDP do konca roku 2025," zdôraznilo MF.
V konsolidačnom scenári by mal verejný dlh klesnúť pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy v úvode nasledujúcej dekády a v priebehu ďalších piatich rokov dosiahnuť úroveň pod najnižším pásmom.
"Ministerstvo financií očakáva, že konsolidačný plán bude špecifikovaný do konkrétnych opatrení v nadchádzajúcom Programe stability, zohľadňujúc finálnu podobu národných výdavkových limitov, resp. reformu európskych fiškálnych pravidiel," avizoval rezort.
Pod nárast dlhu na historicky najvyššiu úroveň 62,2 % HDP v roku 2021 sa podľa MF podpísali predovšetkým nadpriemerné rozpočtové deficity poznačené výdavkami na boj s pandémiou v celkovej výške približne 5 % HDP. Verejný dlh v tomto období rástol aj v dôsledku zvyšovania hotovostných zásob verejnej správy, ktoré dosiahli takmer 12 percent HDP.
Eurostatom potvrdený dlh za rok 2021 je nad najvyšším sankčným pásmom zákona o rozpočtovej zodpovednosti 56 percent HDP, čo by zodpovedalo uplatneniu najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Ide napríklad o povinnosť vlády predložiť na najbližší rok vyrovnaný rozpočet a požiadať o hlasovania o dôvere v Národnej rade (NR) SR.
Počas prvých 24 mesiacov po schválení programového vyhlásenia novej vlády, čo bolo v máji 2021, však neplatia sankcie z troch najvyšších sankčných pásiem. Kabinet tak plní povinnosti zodpovedajúce nižšiemu pásmu. Parlamentu predkladá návrh opatrení na zníženie dlhu a platy členov vlády sa znížia na úroveň predchádzajúceho roka.