Slovenská ekonomika v posledných rokoch prestala dobiehať vyspelejšie krajiny Európskej únie (EÚ). Na zvrátenie tohto trendu je potrebné vyhnúť sa tzv. pasci stredného príjmu a hospodársky rozvoj založiť na znalostiach a inováciách.
Zhodujú sa na tom analytici pri hodnotení 30 rokov samostatnej SR. Pomôcť môže aj postupná zmena orientácie využívania eurofondov či ciele obsiahnuté v pláne obnovy.
Diskusia o pasci stredného príjmu hovorí o vyčerpaní modelu založenom na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia.
"Ak sa krajina chce zo stredného príjmu posunúť do kategórie najvyspelejších krajín, je nevyhnutné reagovať zmenou modelu svojho ekonomického rastu. Je potrebné sa zamerať na investície do výskumu a vývoja, inovácií, znalostnej a digitálnej ekonomiky," priblížili analytici Slovenskej sporiteľne Matej Horňák a Mária Valachyová.
Musí pritom ísť o dlhodobú stratégiu, spojenú s prijímaním veľkého množstva reforiem v oblasti vzdelávania, podnikateľského či inštitucionálneho nastavenia. V tejto súvislosti oceňujú napríklad nastavenie plánu obnovy, v ktorom je zavádzanie reforiem podmienkou čerpania peňazí.
"Bez ďalšieho svižného rastu produktivity, najmä prostredníctvom podnikateľských inovácií, výskumu a vývoja tovarov a služieb s vysokou pridanou hodnotou môže krajina uviaznuť v takzvanej pasci stredných príjmov a nikdy tak nenaplniť svoje ambície z revolúcie v roku 1989, či z čias vzniku samostatného štátu," upozornili pri svojom hodnotení ekonómovia VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta. V tejto súvislosti vyzdvihli aj potrebu zodpovedných a kvalitných verejných inštitúcií.
Európsky plán obnovy a jeho financie naviazané na reformy sú podľa nich dobrou príležitosťou pohnúť krajinu dopredu. Určitou vzpruhou pre hospodárstvo môže byť aj aktuálny trend deglobalizácie, ktorá spôsobuje napríklad presúvanie niektorých výrob z Číny späť do Európy.
"Malá a otvorená slovenská ekonomika má budúcnosť len v špecializácii v rámci veľkého európskeho jednotného trhu. Je čas si vyhrnúť rukávy a znova na nej zapracovať," podčiarkli.
Kľúčovým prvkom tranzície slovenskej ekonomiky je podľa ekonómov Slovenskej sporiteľne reforma vzdelávacieho systému. Význam tejto oblasti podčiarkuje celosvetový trend, ktorému bude čeliť aj slovenská ekonomika - digitalizácia a robotizácia. Pre zlepšenie podnikateľského prostredia je tiež nevyhnutné neustále pracovať na digitalizácii verejných služieb.
Veľké zmeny prinesie aj postupné starnutie populácie, pričom Slovensko čelí tomuto fenoménu najviac spomedzi krajín EÚ. Obrovskou výzvou pre celé ľudstvo je tiež klimatická zmena. "Úlohou národných štátov je vytvárať podmienky pre udržateľný rast, energetickú diverzifikáciu, zelené investície, a to všetko pri zachovaní konkurencieschopnosti domácich firiem," doplnili analytici.
Posun v prioritách naznačuje aj postupná zmena v oblastiach, na ktoré Slovensko využíva eurofondy, pripomenul expert analytik verejných financií z Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Labaj.
Kým na začiatku SR najviac investovala do verejnej infraštruktúry v oblasti dopravy, postupne sa výdavky presúvajú na oblasti ako rozvoj vzdelávania, výskum, inovácie a zmenšovanie rozdielov v životnej úrovni.
"Nezanedbateľná pozornosť sa venuje otázke energetickej bezpečnosti a adaptácii na klimatickú zmenu," doplnil odborník.