Naspäť do vzdelávacieho procesu by sa mohla vrátiť istá prehľadnosť a systém, možno aj trochu viac nepopulárneho gestorstva štátu a jeho odborníkov i prehodnotenie osnov. V zhodnotení 30 rokov samostatnosti SR to pre TASR uviedla Elena Londáková z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Podľa historičky zmeny v spoločnosti, ale aj v oblasti školstva nastali po roku 1989 na niekoľkých úrovniach - vonkajších aj vnútorných - a v mnohom boli zásadné. "Za najvýznamnejší vonkajší faktor možno považovať zmenu politického systému po roku 1989. Tak ako celá spoločnosť aj školstvo sa dočkalo oslobodenia výučby od neželaného ideologického mentorstva komunistickej strany," uviedla Londáková. Ako doplnila, nielen vo vedeckej, ale aj v pedagogickej oblasti sa začalo slobodnejšie komunikovať so svetom či vymieňať si skúsenosti.
"Ďalším takýmto faktorom bolo rozdelenie Československa v roku 1993 a postupné uvoľňovanie spoločných väzieb, ktoré sa tu za 75 rokov existencie spoločného štátu vytvorili," spresnila. Za dôležitý faktor označila aj vstup SR do EÚ. Pre slovenských študentov sa otvorila možnosť cez programy štipendií a študijných programov v zahraničí, napríklad Erasmus, získať vzdelanie aj na prestížnych školách a vzdelávacích inštitúciách.
V školách sa podľa Londákovej skončilo ich podriadenie jedinej (tzv. marxisticko – leninskej) ideológii, "kádrovanie" učiteľov aj žiakov. "Do vnútra vzdelávacieho systému priniesla nová doba nové poznatky a informácie, postupnú modernizáciu, digitalizáciu a informatizáciu, výmenu skúsenosti, nové metodiky výučby a samozrejme aj nový obsah," povedala. Tieto zmeny sa podľa nej realizovali pomalšie. Na jednej strane potrebovali svoj čas, transformácia myslenia vedcov a učiteľov, nadobúdanie nových zručnosti a technické vybavenie škôl sa neposúvali dostatočne razantne. Školstvo podľa jej slov čelilo v turbulentnej politickej dobe a v ekonomicky zložitom období, tak ako vždy, nedofinancovaniu.
Demokratizácia vzdelania prinášala podľa Londákovej očakávané a prirodzené oslabovanie vplyvu štátu na vzdelanie. Otvorila cestu novým metodikám a zároveň takú citlivú oblasť, akou vzdelávanie novej generácie je.
Umožnenie vydávania, písania učebníc, respektíve textov, ktoré sa ako učebnice v škole používajú, prinieslo podľa slov historičky do výučby na jednej strane pestrosť, rozširovanie rozhľadu, ale zároveň otvorilo dvere aj snahám o implementáciu iného "najsprávnejšieho" svetonázoru. "Škola sa tiež neubránila istej miere novej politizácie: striedanie ministrov školstva z rôznych politických strán, médiá, tretí sektor, a predovšetkým odborná úroveň a zanietenie učiteľov. Aj to všetko vplýva na kvalitu vzdelávania a žiakov," dodala.