V Moskve dnes spolu rokovali ministri obrany Ruska, Sýrie a Turecka o možnostiach riešenia sýrskej krízy a problému utečencov a tiež o spoločnom úsilí pri potláčaní extrémistických zoskupení na sýrskom území. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo obrany.
Podľa tureckej televízie sa moskovských rokovaní zúčastnil aj šéf tureckej rozviedky a na programe mala byť tiež obilná dohoda, umožňujúca vývoz ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov, a ďalšie otázky súvisiace s bezpečnosťou.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pred dvoma týždňami povedal miestnym novinárom, že Ankara požiadala Moskvu o podporu svojej plánovanej pozemnej operácie na severe Sýrie. O nej Erdogan hovorí od konca novembra, keď turecká armáda zosilnela ostreľovanie pozícií kurdských milícií na severe Sýrie, ktoré viní z novembrového atentátu v Istanbule.
"Nepovieme dátum pre sýrsku operáciu, ale naše ciele sú jasné. Chceme vytvoriť 30 kilometrov do vnútrozemia bezpečnostný koridor pri našich hraniciach, "povedal turecký prezident. Dodal, že je odhodlaný operáciu spustiť.
Moskva však vtedy Ankaru pred pozemnou operáciou varovala a snažila sa od nej Erdogana odradiť. Od pozemnej operácie odrádzali Turecko aj Spojené štáty, podľa ktorých by sa tak len ďalej zvýšilo napätie v Sýrii.
Turecko vykonalo na severe Sýrie od roku 2016 už niekoľko operácií, ktoré odôvodňuje bojom proti terorizmu pri svojich hraniciach. Za teroristické turecká vláda považuje sýrske kurdské milície YPG, ktoré pritom v minulých rokoch bojovali po boku USA proti teroristickej organizácii Islamský štát.
Najnovšiu chystanú pozemnú operáciu Ankara opäť zdôvodňuje bojom proti YPG a tiež proti organizácii Strana kurdských pracujúcich (PKK). Obe tieto skupiny vinia z atentátu, pri ktorom 13. novembra na rušnej triede v Istanbule zahynulo šesť ľudí a ďalších osem desiatok osôb bolo zranených. PKK aj YPG zodpovednosť za explóziu odmietajú.
Ruské ministerstvo obrany podľa tlačových agentúr neuviedlo k dnešným rokovaniam ďalšie podrobnosti, len dodalo, že strany ocenili konštruktívnosť rokovaní v danom formáte a nevyhnutnosť jeho pokračovania v záujme zvýšenia stability situácie v Sýrii a regióne.