Teherán by mal okamžite zastaviť vojenskú podporu Ruska a ukončiť represie proti protestujúcim na domácej pôde, povedal dnes šéf únijnej diplomacie Josep Borrell iránskemu ministrovi zahraničia Hosejnovi Amírabdolláhjánovi pri stretnutí v Jordánsku. Výmena podľa agentúry Reuters odráža diplomatické napätie vo chvíli, keď snahy o oživenie jadrovej dohody uviazli na mŕtvom bode. Podľa iránskej štátnej agentúry IRNA sa okrem nich stretli aj iránsky jadrový vyjednávač Alí Bágherí Kaní a jeho únijný náprotivok Enrique Mora.
Podľa IRNA sa zástupcovia Iránu a Európskej únie stretli pred začiatkom konferencie organizovanej Jordánskom. Borrell minulý týždeň uviedol, že neexistuje lepšia možnosť, ako zabezpečiť, aby Irán nevyvíjal jadrové zbrane, ako je jadrová dohoda. V tejto súvislosti povedal, že je potrebné sa naďalej angažovať v snahe dohodu oživiť.
Borrell dnes po rokovaní uviedol, že to bolo nevyhnutné kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Iránom a EÚ. Dvadsaťsedmička podľa neho bude s Iránom naďalej spolupracovať na obnovení jeho jadrovej dohody, Teherán tiež vyzval, aby okamžite prestal vojensky podporovať Rusko a ukončil represie proti demonštrantom v Iráne.
Protesty v Iráne spustili v polovici septembra smrť mladej ženy Mahsá Amínovej po zadržaní mravnostnou políciou. Úrady odvtedy zadržali tisícky ľudí, niekoľko stoviek protestujúcich zahynulo. Európska únia a Spojené štáty na Irán kvôli potláčaniu nepokojov uvalili sankcie.
Iránske ministerstvo dnes uviedlo, že Amírabdolláhján oznámil pripravenosť svojej krajiny nadviazať priamy kontakt s Ukrajinou, aby zmiernil akékoľvek nedorozumenie ohľadom postoja Teheránu vo vojne. Moskva používa na útoky na energetické siete a zariadenia na Ukrajine iránske drony, ktoré explodujú pri dopade na cieľ. Irán priznal, že Moskve bezpilotné lietadlá dodáva, ale tvrdí, že boli zaslané pred vojnou.
Amírabdolláhján tiež uviedol, že západné mocnosti by mali zaujať konštruktívny prístup k oživeniu jadrovej dohody, uviedlo iránske ministerstvo zahraničia. Podľa úradu tiež Borrellovi povedal, že všetky strany dohody by mali prijať nevyhnutné politické rozhodnutie na záchranu paktu.
V roku 2015 s Iránom uzavreli dohodu nazvanú Spoločný všeobecný akčný plán JCPOA Spojené štáty, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko. Jej súčasťou bolo zmiernenie protiiránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane. Americký prezident Donald Trump ale v roku 2018 od dohody jednostranne odstúpil a sankcie proti Iránu obnovil. Teherán záväzky plynúce z JCPOA nedodržiava od roku 2019.
Dohoda pritom mala sťažiť Iránu vývoj jadrovej zbrane. Teherán opakovane odmietol, že by o atómovú bombu usiloval. Po príchode Joea Bidena do Bieleho domu sa americká administratíva snažila dohodnúť návrat k dohode.
Rozhovory o obnovení jadrovej dohody sú od septembra na mŕtvom bode, píše agentúra Reuters. Západné mocnosti vinia Irán z toho, že vznáša neprimerané požiadavky. Obnovenie dohody tiež komplikujú tvrdé zákroky iránskych bezpečnostných zložiek voči protivládnym demonštrantom. Protesty v krajine prepukli v polovici septembra po smrti mladej Iránky Mahsy Amínovej, ktorá zomrela po zadržaní mravnostnou políciou. Západné štáty tiež uvádzajú, že Rusko vo vojne na Ukrajine používa iránske drony.