Slováci by za normálnych okolností v dôsledku zníženia základnej sadzby ECB logicky očakávali zlacnenie hypoték. Je takáto vízia z pohľadu stavu verejných financií a krokov súčasnej vlády reálna, alebo úrokové sadzby hypoték zostanú po zvyšok roka v lepšom prípade približne na rovnakej úrovni?
Aké boli očakávania od ostatného zasadnutia Rady guvernérov? Aké hlavné faktory vplývajú na rozhodnutie ECB?
Bolo takmer isté, že ECB zníži svoje referenčné úrokové sadzby o 0,25 bb, čím sa pre trhy najdôležitejšia depozitná sadzba vráti na úrovne z augusta 2023. A tento krok sa aj stal. Je tak prvou spomedzi hlavných centrálnych bánk sveta (FED-ECB-BoE-BoJ, ktorá začne s procesom menovej expanzie v aktuálnom ekonomickom cykle. Inflácia v eurozóne klesla blízko k 2-percentnému cieľu banky, hoci stále existujú riziká, ktoré spochybňujú tzv. ukotvenosť inflačných očakávaní. Ide najmä o vývoj nominálnych miezd, ktoré rastú vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska. Na druhej strane, ekonomika potrebuje podporu aj zo strany lacnejších úverov, preto júnové zasadnutie vnímam ako memento, že ECB vníma pokrok dosiahnutý v boji s vysokou infláciou a dôveruje vo svoje schopnosti riadiť inflačný cyklus.
Aký očakávate ďalší postup ECB v nasledujúcich mesiacoch? Na akú úroveň a v akom časovom horizonte môžu klesnúť jej úrokové sadzby? Aké faktory budú ovplyvňovať jej rozhodovanie?
To, že sa sadzby ECB jemne znížili neznamená, že tempo ich ďalšieho znižovania bude rovnako svižné, ako sme videli pri poslednom období ich rastu. Očakávame, že tento rok môže ECB znižovať úrokové sadzby nanajvýš 3x, pričom okrem júna, by tak mala urobiť v septembri a v závere roka. Rada guvernérov bude veľmi pozorne sledovať ekonomický vývoj a nepredpokladáme, že by situácia vyžadovala zmenu úrokových sadzieb mimo zasadnutí s prezentáciou ekonomických predikcií (teda okrem júna v tomto roku už len v septembri a v decembri). V tomto roku tak očakávame, že sadzby ECB by sa mohli znížiť o 50 až 75 bb. Riziká a faktory, ktoré tu budú prítomné v druhom polroku vnímame najmä z oblasti geopolitického vývoja, pričom najvážnejšou je hrozba obnovy protekcionistickej obchodnej politiky USA v prípade zvolenia prezidenta Trumpa, ale aj dopady čínskej expanznej ekonomickej politiky v Európe. Spomedzi domácich (európskych) rizík, ide o hrozbu pokračovania mzdovo-inflačnej špirály a vývoj ekonomickej situácie vo výrobnom sektore, najmä situácia v Nemecku.
Ako zmeny v sadzbách ECB ovplyvnia úročenie úverov a vkladov na Slovensku?
Samozrejme tým, že sa znížila referenčná sadzba na medzibankovom peňažnom trhu, úverové banky v eurozóne budú získavať zdroje lacnejšie, z čoho v konečnom dôsledku profitujú domácnosti aj firmy, pre ktoré sa úvery stávajú lacnejšie a dostupnejšie. To platí vo všeobecnosti vždy, avšak vývoj nie je rovnaký v každej krajine, keďže do stanovenia výpočtu konečných úrokových sadzieb, vstupujú aj rôzne rizikové prirážky.
Medzi tie najdôležitejšie patrí výnos vládnych dlhopisov – tým, že štátny dlhopis je považovaný za najbezpečnejšie aktívum v krajine, aj keby banky chceli, nemôžu začať požičiavať dlhodobo ľuďom a firmám za menej, ako by boli ochotné požičať samotnému štátu. Udržiava sa vždy rozdiel približne 1 p.b.
Dnes je výnos našich domácich dlhopisov vzhľadom na prognózu vývoja verejných financií tretí najvyšší spomedzi krajín EMÚ, takže predpokladáme, že aj efekt zníženia sadzieb ECB, bude u nás jeden z najnižších. Konkrétnejšie na produktoch – aj keby ECB znížila v tomto roku úroky o 0,75 p.b., ako očakávame – priemerné hypotekárne sadzby sa na fixe 1-5 rokov nedostanú zo súčasných približne 4 % na úroveň 3,25 %, ale len niekde k úrovni 3,75 %.
To, či banky pristúpia k znižovaniu úrokových sadzieb pritom bude závisieť aj ich obchodných politík a stratégii, avšak globálny znižovanie neočakávame.
Ďalšie rady a zaujímavé témy zo sveta financií nájdete v našej rubrike Finančná poradňa.
