Nenakopilo sa nám za posledné obdobie akosi priveľa kríz?
Dlhší čas sa venujem sledovaniu hlavných trendov rozvoja spoločnosti, napokon, vychádzalo to aj z mojej predchádzajúcej funkcie v Bruseli, a spozoroval som, že zhruba od roku 2010 sme vošli do veľkej periódy transformácie. To je spojené s obrovským nárastom dát, s postupom digitalizácie. Nevieme, ako dlho bude toto obdobie trvať, možno niekoľko desaťročí, ale určite bude plné kríz. V stanovisku k prejavu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej som konštatoval, že jej Komisia má vari najťažšiu úlohu v histórii EÚ. Majú za sebou tri roky a v každom riešili nejakú zásadnú krízu – pandémiu, ruskú agresiu voči Ukrajine, energetickú krízu.
Ľudí v súčasnosti asi najviac zaujíma, ako im štát pomôže zvládať narastajúce ceny energií…
Samotné opatrenia na národnej úrovni má v kompetencii vláda SR, ale rázne kroky, ktoré sa prijali, majú za následok znižovanie cien plynu a elektriny. Ide najmä o mimoriadne zdanenie veľkých firiem, ktoré spracúvajú fosílne palivá, predovšetkým ropu a plyn. EK navrhla zdanenie 33 percentami zvýšených ziskov, ktoré sú naozaj neuveriteľné. Tým by sa pre jednotlivé členské krajiny vytvoril relatívne veľký balík peňazí, ktoré by sa mohli prerozdeliť.
Aké sú ďalšie spôsoby na získanie financií?
Ešte výraznejší balík môže prísť z druhého opatrenia – zastropovania ceny elektrickej energie od lacných producentov. Hovoríme o obnoviteľných zdrojoch. Vybudovanie vodnej alebo atómovej elektrárne je síce pomerne nákladné, ale prevádzkové náklady sú potom veľmi nízke. Tam navrhujeme zastropovať cenu energie na 180 eur a zvyšok, ktorý aktuálne prevyšuje 300 eur, by štát mohol rozdeliť medzi občanov alebo malé firmy.
Darí sa Európe oslobodiť zo závislosti od ruských fosílnych palív?
Myslím si, že je to takmer malý zázrak, lebo celková závislosť Európy od ruského plynu bola 40 % a k dnešnému dňu neprevyšuje 7,5 %. Hoci Slovensko a okolité krajiny sú od ruského plynu stále závislé o čosi viac, tento pokles, ktorý bude bezpochyby pokračovať, je neuveriteľný. Už v predchádzajúcich rokoch Rusko opakovane vysielalo signály, že mieni zneužívať svoje energie, ale musela prísť energetická kríza, aby sa nám otvorili oči a aby sme si uvedomili, že nemôžeme závisieť od jedného nespoľahlivého dodávateľa. Od januára 2023 EÚ prestane dovážať ropu z Ruska, čo je ďalší dôležitý krok.
Ako si máme vysvetliť navrhované opatrenia na zníženie dopytu po elektrickej energii?
Ako výzvu na šetrenie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Ide o návrh celkového zníženia spotreby energie aj o návrh na rozdelenie spotreby do menej vyťažených období počas dňa. Máme totiž stabilné dodávky z obnoviteľných zdrojov a z jadrovej energetiky. Plynová a uhoľná energia sa vyrába hlavne na kompenzáciu hodín zvýšeného odberu. Čím menej budeme musieť v Európe kompenzovať tieto energetické špičky, tým bude cena nižšia.
Stihlo sa európske hospodárstvo vôbec zotaviť z pandémie, než ho zasiahla energetická kríza?
Zatiaľ máme len čiastkové štatistiky, ale vyplýva z nich, že po pandémii sa európske hospodárstvo zotavilo v rekordne krátkom čase. Jeho rast sa však ďalšími problémami spomalil. Za pár mesiacov by sa situácia spojená s energetickou krízou a vysokými cenami energií mala zastabilizovať.
Čo musíme na Slovensku prioritne riešiť ohľadne prechodu na digitálne a klimaticky neutrálne hospodárstvo?
Najdôležitejšie je zamyslieť sa nad pracovnou silou. Ľudia na takéto intenzívne zmeny nie sú pripravení, keďže v oblasti celoživotného vzdelávania je Slovensko jednou z najmenej výkonných krajín v EÚ. Aj preto predsedníčka EK počas svojho prejavu vyhlásila budúci rok symbolicky za rok nových zručností s dôrazom na celoživotné vzdelávanie.
Krízové časy prajú dezinformáciám a falošným správam. Považujete ich za veľkú hrozbu?
Dezinformácie sprevádzajú ľudstvo od jeho počiatkov. Ibaže neuveriteľný technologický pokrok, ktorý súvisí aj so spomínanou digitálnou transformáciou, poskytuje ľuďom, ktorí klamú, podvádzajú a šíria nepravdy, neobmedzené možnosti. Predtým to mohli povedať kamošom v krčme alebo vykrikovať z nejakej tribúny, ale nedostali sa do oficiálnych médií, kde redaktori takéto informácie filtrovali. Dnes môže byť mediálnym aktérom každý, kto má internet. To by ešte nebolo to najhoršie. Do úvahy treba brať aj umelú inteligenciu a takzvanú ekonomiku pozornosti. Platformy zarábajú veľké peniaze na reklame, ktorá sa platí podľa toho, ako dlho udrží pozornosť používateľa. Z povahy človeka vyplýva, že je citlivejší na negatívne a burcujúce informácie, čo sa naučili aj tieto algoritmy a tým prispievajú k šíreniu toxického a frustrujúceho obsahu, lebo ľudí podvedome zaujme a zotrvajú na ňom o čosi dlhšie.
V čom je boj s dezinformáciami najťažší?
Najťažší a najdlhodobejší je v oblasti, ktorú sme zanedbali – ide o kritické myslenie a o to, aby si ľudia vedeli overiť zdroj, aby si uvedomili, že nie každý obrázok a nie každý text musí byť pravda.
Je v tomto smere viac ohrozená staršia generácia, pre ktorú bol nástup digitálnych technológií možno príliš rýchly?
Paradoxne nie. Pokiaľ ide o kvalitu vzdelania a vedomostí, staršia generácia nad 50 rokov je v európskom meradle nadpriemerná, hoci spomínané kritické myslenie u nej takisto absentuje. Sme však v ťaživej situácii, lebo s každou vekovou kohortou nám úroveň vzdelanosti klesá. 15- až 25-roční sú dnes na chvoste EÚ. Žiaľ, v tejto skupine máme na Slovensku až 30 percent funkčne negramotných ľudí. To znamená, že vedia čítať a písať, ale nerozumejú tomu, čo čítajú a píšu. Nebude ľahké to zmeniť, pretože tento voľný pád, ktorý sledujeme už 12 rokov, sa nezastavuje.
Aké riešenia by v tomto smere pomohli?
V oblasti vzdelávania nemá EÚ žiadne kompetencie, môže krajine poskytnúť len určité zrkadlo cez rôzne testovania a indikátory. Máme doplňujúce nástroje, akými sú programy Erasmus a ďalšie, kde umožňujeme ľuďom ísť za skúsenosťami do zahraničia. Lenže tie základné problémy sa musia vyriešiť doma.
Predsedníčka EK vo svojej správe spomenula aj potrebu zamerať sa na duševné zdravie. Aký dosah mali spomínané krízy na psychiku ľudí?
Nad mladou generáciou visí ešte jeden Damoklov meč, a to je explózia mentálnych chorôb, ktorá súvisí s digitálnou transformáciou. Za posledných 10 rokov sa zdvojnásobil počet mladých ľudí, ktorí majú nejakú duševnú chorobu. Prieskum z roku 2016 ukázal, že v rámci EÚ má 12 percent ľudí pocit osamelosti. V druhom prieskume na začiatku pandémie v roku 2020 to už bolo 25 percent. U mladých ľudí bol tento nárast až štvornásobný. Aby mohla EÚ pri všetkých spomínaných problémoch podnikať nejaké významné kroky, mala by v budúcnosti získať kompetencie nielen v oblasti zdravia, ale aj obrany a energetiky.