IBL Software engineering.
StoryEditor

Slovenský EY Podnikateľ roka 2017 Michal Weis: Naše dáta pomáhajú šetriť miliardy

11.11.2020, 23:00
Spoločnosť EY v Slovenskej republike vyhlásila už 15. ročník súťaže EY Podnikateľ roka. Ide o slovenské kolo najprestížnejšej svetovej súťaže podnikateľov, ktorá vzdáva hold výnimočným osobnostiam.

HN sú už tradične mediálnym partnerom podujatia.

Aj vy môžete nominovať svojho favorita prostredníctvom nominačného formulára na stránkach www.eypodnikatelroka.sk alebo zaslaním emailu na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..

HN vám pri tejto príležitosti prinášajú rozhovory s víťazmi z minulých ročníkov. Slovenským EY Podnikateľom roka 2017 sa stal Michal Weis, spoluzakladateľ spoločnosti IBL Software engineering. „My sme ľudia z generácie, ktorá vedela veci správne uchopiť a ísť za svojím cieľom s nadšením,“ povedal Weis v rozhovore pre HN vo februári 2018, keď ho porota zvolila za EY Podnikateľa roka.

Vaša spoločnosť pripravuje softvéry pre meteorologické spoločnosti, ale i ozbrojené sily letiská či základne v nehostinnom prostredí. Ako ste sa vôbec k tejto oblasti dostali?

V podstate náhodou, ale taká je asi väčšina tých príbehov. Ja som pôvodne ešte počas školy začal robiť v Esete, kde som rozbiehal prvý program. Moja mama vtedy robila v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, kde spravovala databanky pre spojenia. Bolo to niekedy okolo roku 1994. Spolupracoval s ňou istý Nemec Herbert, ktorý dodával na Slovensko softvéry, a ja som sa s ním stretol. Po škole som rozmýšľal, čo ďalej. Chcel som ísť robiť nejaké veci do sveta. Nakoniec som sa s Lepperom spojil a spýtal som sa ho, či by sme spolu nerozbehli biznis. A stalo sa. Dnes je mojím partnerom vo firme.

Programovať ste začali v deviatich rokoch. Programujete a vytvárate programy dodnes?

Nie, naposledy to bolo možno pred 10 či 12 rokmi, keď som do niečoho fušoval (úsmev). Bohužiaľ, dnes na to už nie je čas. Aj keď je to zaujímavé a baví ma to, už to nerobím.

To znamená, že dnes ste manažérom na plný úväzok?

V podstate áno. Popri riadení firmy sa stretávam a komunikujem so zákazníkmi, ale to patrí k práci manažéra. Takže programovanie tvorí v náplni mojej práce nula percent. Veď mi už sami programátori hovoria, nech to neskúšam. Dnes sú veci už úplne inde, než keď som ich robil ja.

Čo považujete za svoj osobný recept na úspech?

Keď sa na to pozriem spätne, tak možno kedysi som bol osobne relatívne slušným programátorom. V tom čase nás na Slovensku nebolo až tak veľa. Ak vám však mám povedať o svojom najväčšom úspechu, bezpochyby je ním to, že som dokázal nadchnúť ľudí. Zvládol som to v Esete, dokázal som to tu v IBL. Ukázal som im, že má zmysel ísť svojou cestou, držať sa jej a niečo zmysluplné urobiť. Toto je môj recept na úspech.

Kde vidíte dôvod, že práve malé päťmiliónové Slovensko má takéto úspešné firmy v oblasti IT?

My sme ľudia z generácie, ktorá vedela veci uchopiť a ísť za svojím cieľom s nadšením. Mladšia generácia sa natoľko ešte neprejavila. Napríklad mne ani Mirovi Trnkovi, zakladateľovi Esetu, nikdy primárne nešlo o peniaze. Nepovedali sme si – poďme predovšetkým zarobiť peniaze a rozbehnúť úspešnú firmu. Naším hlavným cieľom bolo to, aby sme urobili niečo naozaj dobré a pomohli používateľom. Keď toto robí človek poctivo a so srdcom, a najmä nevodí svojich klientov za nos, tak to síce chvíľu trvá, ale výsledok je slušný. A práve to je základ, na ktorom naša firma stojí.

S koľkými ľuďmi ste začínali podnikať v spoločnosti IBL Software engineering?

Začínali sme s troma zamestnancami. Keď sme založili firmu, povedali sme si s Herbertom, že nebude treba viac ako možno piatich ľudí. Trh je predsa malý a my máme z jednej krajiny jedného, maximálne dvoch zákazníkov, takže možnosti sú veľmi obmedzené. Zopár schopných ľudí nám teda bude úplne stačiť. Potom sme sa postupne rozširovali, zrazu nás bolo osem, onedlho desať. Hovorili sme si, že viac nebudeme potrebovať.

A dnes?

Teraz nás je vyše 50 a stále rastieme. Momentálna potreba je okolo 70 ľudí, takže naberáme ďalej.

Sú to všetko Slováci, alebo ste vzhľadom na boj na pracovnom trhu nútení získavať aj expertov zo zahraničia?

Jediné sídlo máme v Bratislave a naši zamestnanci sú zo Slovenska. Aj keď by možno bolo trochu zavádzajúce povedať, že čo sa týka národnosti, tak ide výlučne o Slovákov. Sú medzi nami kolegovia s českou či maďarskou národnosťou, ale to je minimum prípadov. Primárne zamestnávame Slovákov. 

Tvrdíte, že jediné sídlo máte v Bratislave. Chystáte sa expandovať a otvoriť pobočku niekde v zahraničí?

Už nás na to v minulosti nahovárali niekoľkokrát. Navrhovali nám napríklad, aby sme otvorili pobočku v Ománe či niekde inde. Situácia je však dnes taká, že tie vzdialenosti už nič neznamenajú. Pôsobíme v takmer stovke krajín celého sveta. A hoci existuje skutočne mnoho miest, kde sme aktívni, tak všetko robíme zo Slovenska. V dobe internetu sa totiž dá toho spraviť naozaj veľa. Všetky problémy sa dajú vyriešiť odtiaľto. Takže je úplne jedno, kde sa ten človek práve nachádza. Avšak je možné, že otvoríme pobočku v Spojených štátoch a budeme pôsobiť na americkom trhu.

Kedy by ste tam mohli vstúpiť?

Možno už tento rok, pracuje sa na tom. Oblasť, kde sa my pohybujeme, sa v Spojených štátoch dosť odlišuje. Momentálne tam máme veľkého zákazníka – americké vzdušné sily, teda U. S. Air Force.

Máte šancu presadiť sa za Atlantikom?

Myslím si, že áno. Náš softvér by bol na americkom trhu výnimočný, zatiaľ tam nie je nič podobné. Pravdou však je, že ísť tam je pre slovenskú firmu veľmi ťažké. Práve preto sme zvažovali, že keď raz budeme riešiť našu americkú odnož, tak či to bude pobočka, alebo dcérska firma. V tomto okamihu to ešte celkom jasné nie je. V každom prípade by sme potrebovali kvalitných ľudí. A zhodou okolností časť zamestnancov amerických vzdušných síl vo výslužbe je aktuálne k dispozícii. Práve s nimi sa snažíme spolupracovať. V tomto okamihu už pripravujeme niektoré zmluvy.

Ste aktívni takmer v sto krajinách sveta. Kde všade sa môžeme s vašimi produktmi stretnúť?

Pôsobíme na všetkých šiestich kontinentoch Zeme. Okrem iného máme štyri inštalácie aj v Antarktíde. Takže s naším softvérom sa môžete stretnúť skutočne kdekoľvek. Najlepšie je pokrytá Európa, zákazníkov však máme tiež v krajinách Afriky či Ázie, v Austrálii alebo na Novom Zélande. Výnimkou nie sú exotické miesta ako Island, Dubaj, Veľkonočné ostrovy, Filipíny a takto môžem vymenovať mnohé ďalšie.

A na akých zariadeniach sa vaše produkty využívajú?

Na niekoľkých antarktických staniciach, ľadoborcoch, lodiach vojenského námorníctva či britských atómových ponorkách.

Čo dokážu vaše softvéry napríklad v Antarktíde?

Vašu otázku trochu otočím. Zhruba pred dvoma rokmi sme dostali správu od pilota, ktorý šiel na južný pól a mal medzipristátie na Casey Station, čo je jedna z austrálskych antarktických staníc. Poslal nám e-mail, v ktorom sa nám poďakoval za predpoveď počasia, ktorú bolo možné vypracovať práve vďaka nášmu softvéru. Lietal pravidelne na južný pól, ale vôbec prvýkrát mal normálnu použiteľnú predpoveď, ktorá mu umožnila zistiť, ako tam bude, keď doletí na miesto. Piloti tak získali prístup k dátam, ktoré v centrále dosiaľ nikdy nemali.

Najmä v extrémnych podmienkach je to zrejme významná pomoc...

V Antarktíde to je rozdiel medzi životom a smrťou. Keď tam letí a nevie, aké bude počasie, tak značne riskuje. Ak natrafí na zlé podmienky, tak sa jednoducho musí otočiť a ide naspäť. A to je ešte ten lepší prípad. Môže byť totiž také zlé počasie, že už vôbec nikam nedoletí. Takže v takýchto prípadoch to je veľmi dôležité. Mňa naozaj dojalo, keď mi takýto človek úprimne povedal, že to, čo robíme, znamená pre jeho prácu obrovský rozdiel.

Ide o vašu najúspešnejšiu technológiu, ktorá znamenala najväčší prelom?

Našu najúspešnejšiu a najprelomovejšiu technológiu ešte len teraz pripravujeme. Aby som bol konkrétnejší, veľkou zmenou, ktorá sa v tomto období odohráva, je explózia dát. Súvisí to s internetom vecí a ďalšími novými prvkami. Ide o to, že objem informácií, získaných pozorovaniami či vyplývajúcich z predpovedí, rastie exponenciálne. Navyše rastie rýchlejšie, než je možné tieto informácie prenášať. Takže kým predtým sa dali dáta určitým spôsobom spracúvať viac-menej v reálnom čase, v priebehu dvoch rokov to prestane byť možné.

Prinesie nám to nejaké konkrétne zmeny?

Budeme mať oveľa lepšie informácie, len sa k nim nikto nedostane, lebo budú také veľké. Je to trošku iný typ dát, než s akými narába povedzme Google. Ten je oveľa statickejší. Dáta, s ktorými pracujeme my, sú však platné iba pár hodín. A tento interval sa neustále skracuje. Teraz je napríklad v hlavnom modeli šesťhodinový cyklus aktualizácie informácií. V priebehu troch rokov by sme sa mohli dostať na hodinový aktualizačný cyklus. To znamená, že za hodinu tie dáta v podstate stratia veľkú časť hodnoty, keďže už budú existovať novšie. Na to, aby sme v súčasnosti pracovali dostatočne rýchlo s dátami v takom veľkom objeme, však momentálne neexistuje technológia.

Vy sa to chystáte zmeniť?

Áno, presne takéto niečo pripravujeme. Náš softvér dokáže spracovať ohromné množstvo dát v škálovateľnom priestore s veľkým počtom používateľov. Bude to dostatočne rýchlo na to, aby tieto dáta boli použiteľné pre reálny čas a aby sa informácie dostali k ľuďom skôr, než budú zastarané. Momentálne nikde na svete taká technológia neexistuje, takže toto je niečo prvé svojho druhu.

Pracujete na tejto technológii sami, alebo v rámci partnerstva s inou stranou?

Spolupracujeme na tom s britskou vládou. Koketujeme s myšlienkou, že by sme tam pribrali aj americkú vládu, ale tam je to ťažšie. Predsa len, pri moci je prezident Donald Trump s jeho mottom America First, teda Amerika na prvom mieste, čo celú spoluprácu trochu brzdí. V každom prípade ide o projekt, ktorý výrazne zmení spôsob spracovania, ale i prístupu k informáciám. Zároveň to zmení spôsob správania ľudí.

V akom zmysle?

Tieto informácie majú neskutočný dosah na ekonomiku ako takú. Bežný človek si to možno ani neuvedomí, ale takéto informácie vplývajú v obrovskom meradle na rozhodnutia ľudí. Ak sa bavíme o možných úsporách na základe správnych rozhodnutí, tak hovoríme o stovkách miliárd eur, ak nie biliónoch ročne.

Myslíte si, že práve týmto smerom sa bude celý segment spracovania informácií uberať?

Určite áno, veľa vecí tomu nasvedčuje. Tým, ako sa všetko automatizuje, či už sú to drony, samoriadiace autá alebo inteligentné domácnosti, čoraz viac vecí závisí práve od takýchto informácií. Takéto kvantá dát budú neuveriteľným spôsobom vplývať na naše životy a každodennú ekonomiku. Uvediem vám teraz niekoľko príkladov. Poľadovica na ceste a ďalšie vlastnosti, ktorým treba prispôsobiť jazdu, námraza na vrtuliach, rušenie rádiových signálov či povedzme dážď, ktorý zmyje postrek. Alebo obchodovanie s energiami na burzách. Toto všetko v skutočnosti súvisí s počasím.

Ako tieto javy zasiahnu do každodenného života človeka?

Hoci si to ľudia nemusia na prvý pohľad uvedomovať, aj na základe týchto javov robíme miliardy rozhodnutí denne, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú ekonomiku. Takže keď náš produkt bude fungovať tak, ako očakávame s našimi partnermi, s ktorými spolupracujeme, teda s veľkými cloudovými a dátovými spoločnosťami, tak som presvedčený, že bude možné tieto kvantá dát spracovať a poskytnúť používateľom v reálnom čase. Ak to mám povedať priamo, mojím cieľom je, aby mal náš softvér dosah na polovicu populácie Zeme. A som presvedčený, že je reálne dosiahnuť to.

Dočkáme sa toho už tento rok?

Niečo by malo byť hotové, zrejme akýsi prototyp v pilotnej fáze. Momentálne je to však hudba budúcnosti. Treba si uvedomiť, že je to niečo úplne iné než to, čo robíme doteraz. Firma v súčasnosti pripravuje softvér pre meteorológov, ktorí na základe vstupných dát umožňujú klientom prijať dôležité rozhodnutia, či už sú to komerční zákazníci, armádne inštitúcie a podobne. Týka sa to naozaj mnohých sektorov ako poľnohospodárstvo či ochrana ľudských životov, napríklad v prípade extrémnych vplyvov počasia. Ten dosah by však mohol byť oveľa väčší, keby sa tie veci správne uchopili.

Kto je vaším hlavným konkurentom? Sú v tomto segmente úspešné spoločnosti z krajín, v ktorých rastú technológie najrýchlejšie, teda napríklad z Ázie?

Firiem takéhoto druhu je dnes na svete už veľmi málo. Kedysi, keď sme začínali, ich bolo možno desať. Momentálne máme jedinú konkurenciu, ktorú stretávame pri projektoch. Tá pochádza z Francúzska. A to je všetko. Samozrejme, môže nám vyrásť ďalšia konkurenčná spoločnosť, ale v ázijských krajinách či niekde inde v tomto okamihu nie je nič, čo by malo podobný vplyv a rozmery, ako má naša firma. Takže z tohto pohľadu môžem povedať, že sme technologicky svetovou jednotkou.

Naozaj nemáte žiadnu relevantnú konkurenciu ani v Spojených štátoch, ktoré sú takisto známe technologickými novinkami?

V Amerike je trh úplne iný. Tam je to všetko jedna veľká reality show. Dôležité je mať pekný obal v televízii, a nie dačo dokázať. Tam musíme našu stratégiu ešte trochu zmeniť.

V každom prípade ste už vo svete dosť známi...

Poviem vám jednu historku. Riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu nám rozprával, že bol na stretnutí Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá je pridružená k OSN. Tam mu riaditeľ z Nového Zélandu gratuloval k tomu, akú super firmu má na Slovensku. On sa priznal, že ho to jednoducho zaskočilo. Vďaka nám je teda Slovensko vo svete počasia známe po celom svete. My sme na tom momentálne tak, že si nás zákazníci sami navzájom odporúčajú. Hovoria si – toto je dobrá firma, choďte za nimi. Nestíhame robiť ani marketing, lebo je toho veľmi veľa. To je výsledok toho, že človek svoju prácu robí poctivo a slušne.

V úplných začiatkoch ste pracovali pre Eset. Neľutovali ste niekedy, že ste v tejto firme nezostali? Alebo ste už vtedy tušili, že sám budete šéfovať celosvetovo úspešnej firme?

Miro Trnka mi v minulosti stále opakoval, že majú pre mňa vo firme kanceláriu. Je však pravdou, že mi to už tri roky nepovedal (úsmev). Samozrejme, moje pôsobenie v Esete a úspechy, ktoré som tam dosiahol, beriem ako svoje prvé dieťa.

 

Pavel Novotný

01 - Modified: 2020-10-27 09:16:59 - Feat.: 0 - Title: EY Podnikateľ roka: V podniku sú najdôležitejší ľudia, bez nich by sa rozpadol 02 - Modified: 2020-10-28 17:32:09 - Feat.: 0 - Title: Slovenský EY Podnikateľ roka 2018 Šimon Šicko: Ten, kto neinovuje, je veľmi rýchlo mŕtvy 03 - Modified: 2020-11-05 13:00:09 - Feat.: 0 - Title: Zakladateľ ESET-u Miroslav Trnka: Pre mňa je dôležité, aby sa firma rozvíjala a bola dlhodobo udržateľná
01 - Modified: 2023-03-09 08:39:40 - Feat.: - Title: Slovenská firma mala pred pár rokmi 20 ľudí, dnes dodáva do celého sveta. Produkty poslali do vyše 70 krajín 02 - Modified: 2023-03-08 06:47:46 - Feat.: - Title: EY Podnikateľom roka sa stal šéf spoločnosti Be Lenka 03 - Modified: 2022-03-17 14:08:28 - Feat.: - Title: Šéf banskobystrického pivovaru pre HN: Obávam sa toho, čo sa na nás valí z východu 04 - Modified: 2022-03-09 14:13:25 - Feat.: - Title: Novými slovenskými EY Podnikateľmi roka 2021 sú šéfovia Banskobystrického pivovaru 05 - Modified: 2021-09-08 07:44:16 - Feat.: - Title: Chorvátsky EY Podnikateľ roka pre HN: IT zručnosti znásobia váš potenciál
menuLevel = 1, menuRoute = hn-special, menuAlias = hn-special, menuRouteLevel0 = hn-special, homepage = false
15. november 2024 15:26