Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Medirex.
Aké bývajú príznaky toho, že sme si priviezli neželaný suvenír, parazita, za aký čas sa to prejaví, je už potom neskoro?
Je to rôzne, nemusí byť neskoro. Väčšina parazitóz sa dá liečiť, ak sa včas diagnostikuje. Inkubačná lehota môže byť týždeň či dva, ale niekedy to môžu byť mesiace či dokonca roky. Črevné parazity, ktoré sa vyskytujú napríklad v Indii alebo v iných teplých oblastiach zemegule, kde je nízka úroveň hygieny či socioekonomického štandardu, sa prejavia v priebehu niekoľkých dní či týždňov potom, ako sa cestovateľ napil z neznámej vody a nakazil sa črevnými meňavkami. Améba, konkrétne druh Entamoeba histolytica, môže byť situovaná iba v čreve, ale za určitých okolností dokonca prenikne cez črevo pacienta a usadí sa v tkanivách pečene, kde vytvára cysty. Dirofilárie, čo sú dlhšie nitkovité červy, ktorých prenášačmi sú komáre vyskytujúce sa už aj u nás, v tele človeka postupne dospievajú šesť až osem mesiacov. Po tomto čase si pacient nájde podkožnú hrčku. A existujú aj parazity, ktoré sa prejavia až po niekoľkých rokoch. Naše laboratórne vyšetrenia dokážu odhaliť minimálne 20 rôznych rodov cudzokrajných parazitov.
Prečo sú parazity pre naše telo nebezpečné?
Parazity produkujú a do ľudského tela uvoľňujú toxické látky, ktoré zaťažujú pečeň a imunitu. Poškodzujú bunky a môžu rozvíjať autoimunitné a alergické reakcie. U nás v Medirexe robí vysoko odborne erudovaný tím pracovníkov diagnostiku pomocou špičkových technológií, ktoré umožňujú odhaliť aj veľmi zriedkavé parazitárne ochorenia. Využívame nielen spoľahlivé štandardné metodiky, ale aj najmodernejšie molekulárno-biologické metódy, a máme k dispozícii vysoko citlivé špecifické testy, vďaka ktorým dokážeme determinovať aj minimálne množstvá parazitov v organizme. To je dôležité, pretože podľa nejasných klinických príznakov by sa mnohé odhalili omnoho neskôr.
Koľko percent ľudí si prinesie z dovoleniek nejakého parazita, aké prípady ste zažili?
V celosvetovom meradle aktuálne ročne podľahne malárii približne 600 000 ľudí. U nás sa objavuje toto ochorenie našťastie iba sporadicky. Máme dva či tri prípady za rok, keď si ľudia prinesú z ciest parazity, ktoré toto ochorenie spôsobujú. Väčšinou ide o druh Plasmodium falciparum, ktorý je najnebezpečnejší z hľadiska úmrtia. Infekcia má pomerne rýchly vzostup. Pacient má triašku, zimnicu, horúčku, potí sa, a to sa opakuje v určitých časových intervaloch. Existujú rôzne typy malárií. Naši špecialisti majú bohaté skúsenosti s diagnostikou exotických parazitóz a sú schopní identifikovať aj menej časté druhy.
Z ďalších tropických ochorení je to schistozomóza. V tomto prípade je nebezpečenstvom kúpanie v sladkých vodách, kde sú prítomné slimáky, obsahujúce larválne štádiá tohto parazita. U niekoľkých desiatok pacientov, prevažne z juhozápadných oblastí Slovenska, sme riešili dirofilariózu, spôsobenú Dirofilaria repens, ktorú prenášajú komáre. Môžu si ju priniesť aj cestovatelia zo zahraničia. Alebo prípad pacienta, ktorý mal na chrbte päť rán, kde ho poštípal komár a preniesol mu Dermatobia hominis, čo sú také zaujímavé larvičky tropických múch, vyskytujúcich sa hlavne v Strednej a Južnej Amerike, ktoré majú zaujímavý životný cyklus. Mucha kladie vajíčka na komára, ktorý následne pri saní krvi infikuje človeka. Larvy týchto múch spôsobujú myiózy, podkožné ochorenie, pri ktorom sa vytvárajú podkožné hnisavé rany. Larvička, keď je už vyvinutá, by mala prirodzene vypadnúť z rany do pôdy a tam sa z nej zase vytvára mucha. Štandardne sú tieto muchy ako parazity prirodzené pre dobytok, ale príležitostne môžu infikovať aj človeka. Ak má cestovateľ či dovolenkár už počas pobytu v zahraničí klinické prejavy, niekedy mu aj domáci poradia, čo s tým treba urobiť, pretože veľmi dobre vedia, čo sa u nich vyskytuje. V prípade lariev Dermatobia hominis používajú v Peru špeciálny balzam, ktorým zatrú postihnuté miesto, čím zneprístupnia larvám kyslík a tie povychádzajú von. Alebo ošetrujúci lekár larvy chirurgicky odstráni a postihnuté miesto vydezinfikuje. Riešili sme aj vyše tridsať prípadov, keď si ľudia priniesli, väčšinou z oblastí juhovýchodnej Ázie, helminta – červa, ktorý spôsobuje ankylostomózu, kde bola zdrojom infekcie trvalo zmáčaná pôda.
Ak ma poštípe komár na dovolenke v Chorvátsku alebo v Taliansku, môže sa mi niekde v tele vytvoriť takýto červ?
Áno, dokonca takéto prípady boli už aj zo Slovenska. Komár prenesie počas cicania krvi pod kožu človeka larvičku mikrofiláriu, a tá sa tam vyvíja a pohybuje. Dosahuje veľkosť desať až pätnásť centimetrov a za 48 hodín prejde asi 30 centimetrov. Stáva sa aj to, že podkožné hrčky sa v jeden deň objavia a na ďalší deň zmiznú. Niekedy má tento červ tendenciu ísť až do oka. Mali sme asi štyri prípady očnej dirofilariózy. Väčšinou však ide o subkutánne formy, teda priamo pod kožou.
V akom prípade treba pred cestou na dovolenku navštíviť zdravotnícke zariadenie, ktoré sa zaoberá cudzokrajnými chorobami, prípadne sa dať zaočkovať?
V Európe je v tomto smere, dá sa povedať, bezpečne. Ale ak človek cestuje ďalej, do trópov, subtropických alebo rovníkových oblastí, či už je to do Afriky, Ameriky, Ázie, mal by si zistiť, aké možné parazitózy, vírusové či bakteriálne ochorenia sa tam vyskytujú, a proti čomu sa dá zaočkovať. Na internete nájdu cestovatelia informácie o tom, čo sa môže v danej oblasti nachádzať a či vôbec proti tomu existuje očkovanie. Doteraz napríklad neexistovalo očkovanie proti malárii, ale v niektorých krajinách Afriky už robia klinické štúdie a začali testovať očkovacie vakcíny, čo je veľmi potešiteľné. Prípadne vám lekár odporučí pred cestou antimalariká. Ak existuje očkovanie, dajte sa zaočkovať. Ak cestujeme do oblastí kalamitného výskytu komárov alebo iného krv cicajúceho hmyzu, pomáha používanie klasických repelentov, alebo sa chráňme počas spánku moskytériou. Prípadne večer a v noci, keď sú komáre aktívne, nosme oblečenie, ktoré nemôžu prebodnúť. Aj v prípade leishmaniózy, ktorej zdrojom sú tzv. piesočné mušky v blízkosti vodných zdrojov, pomáha používanie repelentov a oblečenie s dlhými rukávmi či dlhé nohavice. A takisto je dôležité vyvarovať sa možných zdrojov nákazy.
Aké môžu byť zdroje nákazy, čomu sa treba vyhnúť, napríklad v stravovaní?
Pri dostatočne tepelne upravenom pokrme je riziko minimálne, ale šaláty a jedlá pripravované z vodných rastlín môžu obsahovať larválne štádiá motolíc. Zárodky pľúcnych motolíc môžu byť i v nedopečenom či nedovarenom krabom mäse. Infekciu z rýb zase spôsobujú motoličky z rodov Clonorchis alebo Opisthorchis, čo sú tkanivové motolice, takže treba dávať pozor aj na nedostatočne tepelne upravené rybie mäso. Sú to parazity, ktoré napádajú hlavne tkanivo pečene a žlčníka a spôsobujú dlhodobé chronické infekcie, ktoré sa ťažko diagnostikujú. Prvou indíciou môžu byť zlé hepatálne výsledky a keď vyšetríme stolicu, môžeme nájsť typické vajíčka týchto parazitov. V laboratóriách Medirexu sme riešili prípady z juhovýchodnej Ázie, Vietnamu a podobne. Boli tu napríklad futbalisti z Nigérie, ktorí mali schistozómy, čo sú krvné motolice. Dospelé helminty (červy) schistozóm parazitujú v krvi a produkujú pomerne veľké vajíčka, samozrejme, neviditeľné voľným okom. V prípade črevnej schistozomózy sa zhromažďujú v okolí ciev hrubého čreva. Majú tŕne a prenikajú do čreva, následne do stolice a tak opúšťajú telo hostiteľa. Vtedy môže byť v stolici prítomná krv. Zdrojom tejto nákazy sú subtropické či tropické sladkovodné plochy, v ktorých sa vyskytujú slimáky s larválnymi štádiami parazita. Prvým prejavom môže byť aj kožný výsyp.
Môžu sa tieto parazity vzhľadom na otepľovanie objavovať aj v južnej Európe?
Momentálne by som z európskych jazier očakával skôr prítomnosť nepatogénnych améb, alebo aj infekcie spôsobené kryptosporídiami, čo sú infekcie z vodných zdrojov. Najčastejšie sa objavujú u malých detí, pretože sa pri kúpaní zväčša napijú kontaminovanej vody, a tak sa infikujú. Sú to drobné mikroskopické jednobunkové parazity, ktoré ohrozujú črevný systém. Väčšinou spôsobujú urputné hnačky. Táto infekcia u zdravého človeka pominie asi za dva týždne. Organizmus je vtedy potrebné rehydratovať. Čo sa týka Európy, z hľadiska otepľovania sa tu vyskytujú aj krvné parazity leishmanie. Mali sme pacientku, ktorá prišla z Chorvátska a tieto parazity jej napadli kostnú dreň. Mala veľmi zlé hematologické výsledky, lekári uvažovali nad transplantáciou kostnej drene. Keď sa vzorka z kostnej drene dostala k nám, videli sme množstvo tzv. amastigotných štádií leishmanií.
A vedeli ste jej pomôcť?
Áno, správnou diagnostikou. Leishmanie sú vlastne krvné prvoky, ktoré u človeka napádajú biele krvinky. Prenášajú ich piesočné mušky. Štandardný výskyt je v Strednej a Južnej Amerike, ale aj v starom svete, v tropických oblastiach. Keď muška počas cicania krvi inokuluje (prenáša, pozn. red.) leishmanie, u ľudí sa najčastejšie vytvárajú kožné vredy, čo je kutánna forma leishmaniózy. Rana sa sama nevyhojí, najlepšie je prísť k nám, na vyšetrenie do Medirexu. Pre analýzu je podstatný okraj lézie, pretože prítomnosť leishmanií je najvyššia na rozhraní mŕtveho a živého tkaniva. Ak nájdeme parazity v zoškrabe z rany, ošetrujúci lekár začne liečbu. Spolupracujeme s odborníkmi z Kliniky infektológie a geografickej medicíny LF UK a UNB v Bratislave.
Čo sa týka piesočných pláží, tam nič nehrozí?
Piesok je obvykle vyhriaty, slnko ho prepečie, takže tam parazity nehrozia. Naopak, v trvalo zmáčanej pôde, napríklad v Holandsku a v krajinách, kde nemrzne, sa parazity môžu vyvíjať po celý rok. Keď človek chodí po takej pôde naboso, larvičky strongyloidov alebo ankylostóm, ktoré žijú v pôde, preniknú cez kožu, putujú krvou do pľúc a po prehltnutí sa dostávajú do čreva, kde spôsobujú zdravotné problémy. Zo začiatku infekcie ide o tzv. larvu migrans, tvoria sa chodbičky v podkoží, ale infekcia prebieha najmä v črevnom trakte. U nás by sa mohli zvieracie ankylostomy vyskytovať na brehoch riek. Ak si ľahneme s obnaženou kožou na kontaminovanú pôdu, mohlo by sa stať, že larvičky zvieracích ankylostóm nám preniknú do kože, ale tam sa ich vývin končí.
A čo ploštice?
Aj ploštice posteľné si cestovateľ môže priviezť z dovolenky. Ide o drobný hnedočierny hmyz s veľkosťou štyri či päť milimetrov, niekedy až takmer centimeter. Závisí to od toho, v akom sú vývinovom štádiu. Väčšinou majú od nich ľudia štípance na odkrytých častiach tela, na krku, rukách či nohách. Ploštice dlhodobo prežívajú v škárach. Keď prídete na dovolenku, rozložíte sa, a náhodou sa vám taký jedinec dostane do kufra, priveziete si ho domov. Rozmnoží sa a ťažko sa ich potom zbavíte. Ploštice patria medzi ektoparazity.
U nás sa v posledných rokoch objavila pásomnica psia či líščia...
Tie klasické, dlhodobo známe črevné pásomnice sú veľké, ale tieto, psie a líščie, sú tkanivové pásomnice, tzv. echinokoky. Majú veľkosť dva až tri milimetre. Nachádzajú sa v čreve psov alebo líšok. Produkujú tam vajíčka, ktoré trusom zviera roznesie po okolí, napríklad na lesné jahody. Človek sa môže nakaziť takýmto neumytým lesným plodom. Vajíčko sa črevným traktom človeka dostáva zväčša do pečene, kde sa tvoria cysty, ktoré pripomínajú onkologické ochorenie. Mali sme veľa pacientov, ktorí absolvovali diferenciálnu diagnostiku, aby sa zistilo, či ide o onkologické ochorenie alebo parazitózu.
Dá sa to liečiť?
To závisí od veľkosti a množstva cýst, a podľa toho, kde sú situované. Problémom môže byť aj to, že tieto infekcie sú veľmi dlhodobé. Cysta sa môže vyvíjať po zjedení infikovaného lesného plodu aj počas piatich či desiatich rokov. To už pacient väčšinou ani netuší, čo mohlo byť zdrojom infekcie. Cysta sa zväčšuje, tlačí na ostatné tkanivá. Prípadne, keby cysta nedajbože praskla, obsahuje množstvo choroboplodných zárodkov, ktoré sa zase krvným obehom rozptýlia po tele a môžu sa vytvoriť ďalšie cysty. Je to veľmi nebezpečné.
Ako sa teda účinne ochránime pred parazitmi, ktoré sa vyskytujú aj u nás?
Spoľahlivá ochrana spočíva v tom, aby sme pili nekontaminovanú vodu, kvalitne umývali ovocie a zeleninu, konzumovali dostatočne tepelne upravené mäso, umývali si ruky pred jedlom. Ak má pacient podozrenie na parazita, môže prísť k nám do Medirexu ako samoplatca, zdiagnostikujeme ho. Poskytujeme komplexné vyšetrenia rôznych typov črevných a tkanivových parazitóz, a ak sa niektorá z nich potvrdí, nasleduje liečba, ktorú určí lekár.
RNDr. Vojtech Boldiš, PhD.
- Vyštudoval biológiu a mikrobiológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Ústave mikrobiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave.
- V laboratóriách spoločnosti MEDIREX je od roku 2017 vedúcim úseku parazitológie.
- Zároveň pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na katedre laboratórnych a vyšetrovacích metód v zdravotníctve Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave a na katedre mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.