Ťaživá situácia, politické šikanovanie a nedobré vyhliadky po komunistickom puči v Československu dohnali na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia tisíce ľudí k emigrácii. Cesta do slobodného sveta však bola čoraz ťažšia, a tak sa mnohí v snahe prekročiť hranice uchýlili k netradičným možnostiam.
Dôkazom je aj koordinovaný únos troch lietadiel vnútroštátnych liniek, ktorý 24. marca 1950 pripravili bývalí československí vojnoví letci britskej Royal Air Force (RAF).
Pilotov slúžiacich počas druhej svetovej vojny v Británii považovalo komunistické vedenie za nedôveryhodné až nepriateľské osoby. Väčšina z nich pôsobila po roku 1945 a po návrate domov v civilnom letectve. Nový režim ich však šikanoval a mnohí skončili vo väzení. Tí, ktorí ešte mohli lietať, boli stiahnutí z medzinárodných liniek a nasadení na vnútroštátne lety, ktorých bolo vtedy oveľa viac, než v súčasnosti. Viacerí z nich sa však obávali osudu svojich väznených kolegov a rozhodli sa pre emigráciu.
Pre svoju akciu si vybrali linky z Brna, Bratislavy a Ostravy do Prahy. Tie obsluhovali americké lietadlá Douglas DC-3 Dakota, v tom čase najväčšie stroje Československých aerolínií až pre 26 cestujúcich. Aby mohli krajinu opustiť aj s rodinami, cestovali ich manželky pod svojimi dievčenskými menami. Cieľom bola americká vojenská letecká základňa v Erdingu neďaleko Mníchova.
Hlavným organizátorom akcie bol vtedy 29-ročný Vít Angetter, bývalý príslušník 312. stíhacej perute RAF. Ten bol druhým pilotom letu, ktorý štartoval o 6:30 hod. z Brna. Na palube lietadla boli do plánu zasvätení ešte rádiotegrafista-navigátor Kamil Mráz a letuška Ludmila Škorpíková.
Vzhľadom na to, že kapitán lietadla, tiež bývalý príslušník RAF Josef Klesnil, sa počas letu priznal, že aj on podobnú akciu chystá, prebehol únos bez problémov. Aby sa však pilot mohol vrátiť po svoju rodinu, bol naoko omráčený. Mechanika, ktorý bol komunista, spútali. Klesnilovi sa potom skutočne podarilo o niekoľko mesiacov neskôr prejsť s rodinou cez hranice do Nemecka.
Lietadlo, z ktorého emigrovali aj niekoľkí ďalší cestujúci, napokon v poriadku pristálo v Erdingu. Angetter neskôr, okrem iného, slúžil v americkom letectve a pracoval pre CIA. Zomrel v USA v roku 2009.
Približne v rovnakom čase došlo aj k únosu ďalších dvoch strojov – letov, ktoré štartovali o 6:39 hod. z Ostravy a o 7:29 hod. z Bratislavy. V Ostrave boli hlavnými postavami únosu dvaja bývalí príslušníci RAF Ladislav Svetlík, ktorý bol pilotom letu, a Viktor Popelka, ktorý nastúpil ako cestujúci. Dvojica musela spacifikovať ostatných členov posádky, no iba pod hrozbou zbraní bez použitia násilia. Do Nemecka sa týmto lietadlom dostala aj Kveta Doležalová, manželka pilota letu z Bratislavy, s polročným synom.
Popelka neskôr tiež pracoval pre CIA a dlhé roky lietal v RAF. Zomrel v roku 1971 v Londýne. Svetlík odišiel do Británie, kde lietal ako dopravný pilot. Zomrel v roku 2008 na Novom Zélande.
Aktéri únosu tretieho lietadla z Bratislavy to mali najťažšie. Odlet sa zdržal pre zlé počasie a aj preto, že komunistom boli podozrivé dve z pasažierok – Anna Vrzáňová, matka krasokorčuliarky Áje Vrzáňovej, ktorá emigrovala už skôr, a Anna Dohalská, vdova po Nemcami popravenom odbojárovi Zdeňkovi Borkovi Dohalskom.
Komplikáciou mohol byť aj fakt, že lietadlo muselo prekonať rakúske územie, presnejšie jeho sovietsku zónu. Let však nakoniec tiež prebehol bez problémov a nad Linzom, ktorý už ležal v americkej zóne, ho začali sprevádzať americké stíhačky.
Kapitánom tohto letu bol niekdajší pilot RAF Oldřich Doležal, na únose sa podieľali aj ďalší vojnoví veteráni pilot Bořivoj Šmíd a navigátor Stanislav Šácha, ale aj mechanik Ján Královanský a letuška Eva Vysloužilová. Aj z tohto letu sa v emigrácii rozhodli zostať viacerí cestujúci.
Z celkovo 83 pasažierov v troch lietadlách ich napokon po prelete do Nemecka zostalo v zahraničí 25.
Oldřich Doležal aj v exile lietal pre civilné letecké spoločnosti, pôsobil tiež ako spolupracovník exilovej informačnej agentúry Free Czechoslovakia Information Service. Zomrel v roku 1983 vo Veľkej Británii. Šmíd tragicky zahynul pri havárii v Anglicku v máji 1951 a Šácha zomrel v Kalifornii v januári 1986.
Najväčší hromadný letecký útek z komunistického Československa režim rozzúril. Väčšina jeho účastníkov bola v neprítomnosti odsúdená na vysoké tresty, stíhaní boli aj ich skutoční či domnelí spolupracovníci a príbuzní.
Únos bol vzápätí tiež propagandisticky literárne spracovaný a v tom čase začínajúca režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos natočila hviezdne obsadený film Únos. Jeho dej mal však so skutočnosťou pramálo spoločného a ideologickým protizápadným vyznením slúžil v prvom rade komunistickej propagande.